Deti môžu po otcoch zdediť traumy. Prenesú sa špeciálnou stopou
Traumy a dôsledky stresu sa môžu dediť z otca na syna. Deje sa to epigeneticky, teda prostredníctvom zatiaľ málo prebádaného prenosu dedičnej informácie. Riziko vzniku problémov s fyzickým a psychickým zdravím detí, ktorých rodičia prežili traumatickú skúsenosť, môže byť vyššie.
Stresové faktory a zmeny v tele
Smútok, závislosť aj problémové vzťahy sú vysoko stresujúcimi faktormi, ktoré zanechávajú stopu na fyzickom aj psychickom stave, najmä, ak ich prežíva dieťa alebo dospievajúci jedinec. Negatívne účinky týchto tráum môžu rodičia odovzdať cestou dedičnosti svojim deťom.
U detí môžu v takom prípade nastať problémy s fyzickým a duševným zdravím, môžu sa prejaviť psychické poruchy a poruchy vo vývoji. Dokázali to vedci z Lekárskej fakulty Tuftsovej univerzity v Massachusetts. Zraniteľnosť detí môže byť podľa nich spôsobená epigeneticky, čiže je prenesená od rodičov. V tomto prípade sa nededí sekvencia DNA, dedí sa však spôsob, ako sa gény prejavujú v organizme.
Vedci analyzovali u myší, ale aj u dobrovoľníkov vzťah medzi traumami a prípadnými zmenami v organizme. Skúmali malé molekuly ribonukleovej kyseliny (mikroRNA), ktoré sú dôležité pre fungovanie buniek a ktoré môžu prispieť k rozvoju niektorých nádorov. Nedávno bolo zistené, že sú prítomné aj v ľudských spermiách a je dokázané, že vonkajšie faktory ako fajčenie a obezita môžu malé molekuly ribonukleovej kyseliny modifikovať. Až teraz však vedci zistili, že na ne môže mať vplyv aj stres.
Testovali skupinu mužov
Vedci predložili skupine 28 dospelých mužov test s desiatimi otázkami, ktorý sa používa na zistenie tráum prežitých v detstve a v období dospievania. Medzi najviac stresujúce momenty patrí fyzické či psychické zneužívanie, chýbajúca starostlivosť rodičov alebo ich rozvod. Ak skúmaná osoba odpovie kladne na štyri a viac otázok, znamená to výrazný nárast rizika vzniku fyzických a psychických problémov. Okrem toho vedci študovali prvky prítomné v mikroRNA v spermiách účastníkov štúdie.
Výsledky ukázali, že traumy sú spojené s úrovňou dvoch mikroRNA: účastníci štúdie, ktorí dosiahli v dotazníku najviac bodov, teda prežili alebo v detstve dlhší čas prežívali traumatické udalosti, mali mnohonásobne nižšiu úroveň týchto mikroRNA v porovnaní s tými, ktorí nemali traumatické zážitky.
Stres naprieč generáciami
Výsledky testovania potvrdzujú údaje získané predtým na pokusoch na myšiach, u ktorých sa úzkosť a problémy vo vzťahu k ostatným dedili najmenej po tri generácie. "Ide o prvú štúdiu, ktorá ukazuje, že stres súvisí so zmenami na úrovni mikroRNA v ľudských spermiách," zdôrazňuje hlavný autor štúdie David Dickson. Vedci chcú teraz výskum prehĺbiť a potvrdiť jeho výsledky pomocou ďalších štúdií. Tie sa týkajú dôsledkov stresu naprieč generáciami, ktoré by mali byť brané do úvahy pri objasňovaní fyzického a duševného zdravia jednotlivca.
"Budeme schopní nájsť cestu, ako upraviť úroveň mikroRNA u osôb vystavených mimoriadnym skúškam," hovorí Dickson. Tieto epigenetické zmeny sú zvratné, na rozdiel od genetických zmien. Táto hypotéza je zaujímavá, aj keď zatiaľ je len teoretická. V budúcnosti by mohla znamenať šancu pre tých, ktorí prežili traumatické epizódy ako násilie alebo vojny.
