Prečo dospievajúce deti klamú rodičom? Lebo musia
Dospievajúca mládež má často len hmlisté predstavy o pravde a často flirtuje so lžou. Prečo je to tak? Ako by mali dospelí reagovať, keď tínedžeri klamú?
Únik pred zodpovednosťou
V posledných mesiacoch začal 14-ročný Artur svojim rodičom klamať. "Neboli to žiadne veľké klamstvá, ale akési úpravy pravdy. Začal pred nami tajiť známky zo školy. Povedal nám, že ide spať ku kamarátovi, ale v skutočnosti išiel na večierok," povedala jeho mama Anne-Sophie pre L´Express. Bolo to úplne nové správanie, chlapec dovtedy hovoril svojim rodičom pravdu.
15-ročná Manon má tiež sklony zahrávať sa s pravdou, hovorí jej matka Christelle. "Prisahala, že nefajčí. Ja ale nie som hlúpa a cítila som pach tabaku. Tiež začala chodiť za školu," povedala.
Sú dospievajúci kompulzívni klamári, alebo sú dospelí voči ich klamstvu citlivejší, pretože je zreteľnejšie, ako keď boli deťmi? Čo o nich tieto lži vypovedajú? A čo klamstvá vypovedajú o rodičoch? Ako rozlišovať drobné lži od tých významnejších?
"Myslím, že problematické sú tie lži, ktoré adolescenta nejako ohrozujú," odpovedá psychoterapeutka Violaine Gellyová. Keď napríklad dorastajúce deti tvrdia, že spia u kamarátov, ale v skutočnosti sa vrátia o štvrtej nadránom z večierku, môže sa stať, že konzumovali drogy alebo sadli do auta, ktoré šoféroval niekto opitý. Alebo ide o klamstvo, ktorá zakrýva hlbšie problémy. Väčšinou však ide o drobné "úpravy pravdy", ktorými sa tínedžer snaží uniknúť zodpovednosti, uisťuje psychoterapeutka.
Dospievanie je veľmi rozporuplné obdobie. Tínedžer sníva o tom, že je dospelý, ale nedokáže prevziať zodpovednosť za svoje činy a konanie. Lož je únik, spôsob, ako naznačiť rodičom, že je stále dieťaťom.
Tajná záhrada klamstva
"Nie som si istá, či adolescenti klamú viac ako deti," tvrdí psychologička Florence Millotová. Lož má podľa nej svoju dôležitosť pri vytváraní osobnosti. "Umožňuje mať svoju tajnú záhradu. Pre deti to znamená, že nemusia všetko hovoriť rodičom. Dieťa, ktoré nikdy neklame, je trochu zvláštne," hovorí.
Lži dospievajúcej mládeže často svedčia o snahe nepriznať nedostatok alebo zlyhanie. "Čím viac sa rodičia nervujú a kladú vysoké požiadavky, napríklad pokiaľ ide o výsledky v škole, tým viac má adolescent tendenciu skrývať zlé známky. A to nie pre tú radosť, že rodičom klame, ale preto, aby si ušetril nepríjemnosti a pokorenie," uvádza Millotová.
Stratégiou proti dohľadu
Obdobie dospievania je aj začiatkom odpútavania sa od rodičov. Dospievajúci potrebuje prežiť vlastnú skúsenosť, a to i pomocou klamstva. Neklame "proti" svojim rodičom, ale preto, aby dosiahol svoj cieľ, ktorým môže byť aj účasť na večierku. Chce dosiahnuť to, po čom túži, a pritom si udržal lásku svojich rodičov.
Dospelí by sa mali pýtať dospievajúceho dieťaťa na dôvody klamstva. Psychológovia sa zhodujú v tom, že sa nedajú ignorovať. "Keď je to sprevádzané zmenou postoja, smútkom alebo zhoršením prospechu, je žiaduce adolescentovi ukázať, že vidíme, čo sa deje," radí Millotová. Gellyová rovnako navrhuje pýtať sa mladého človeka na dôvody klamstva. "Problém nie je v klamstve samotnom, ale skôr v tom, že adolescent odmieta postaviť sa čelom k dôsledkom svojho jednania," vysvetľuje.
"Veľkým paradoxom dneška je to, že sociálne siete a mobilné telefóny umožňujú kontrolovať pubertálne deti až príliš. To ich často prinúti k tomu, aby dôkladne prepracovávali svoju stratégiu, aby unikli dohľadu rodičov. Tak sa môžu dostať do nebezpečnej situácie," zdôraznila Millotová.
