Pokračovanie ťažby uhlia v 12. poli v priestore Nováky dostalo červenú
Zastupiteľstvo Trenčianskeho samosprávneho kraja dalo na pondelkovom zasadnutí červenú pokračovaniu ťažby uhlia v 12. poli v dobývacom priestore Nováky po roku 2023. Zastupiteľstvo schválilo doplnky Územného plánu Veľkého územného celku Trenčianskeho kraja bez preložiek železničnej trate a rieky Nitra v úseku Nováky – Koš. Preložky boli podmienkou pokračovania v ťažbe.
Petícia banských odborárov
Zastupiteľstvo TSK zobralo na vedomie petíciu banských odborárov z Hornonitrianskych baní Prievidza žiadajúcu zachovanie ťažby uhlia a prijatie doplnkov územného plánu aj s preložkami železnice a toku rieky Nitra. „Ak preložky poslanci nezahrnú do územného plánu, Hornonitrianske bane Prievidza nemôžu po roku 2023 pokračovať s ťažbou uhlia a poskytovať prácu a živobytie štyrom tisíckam rodín zamestnancov. Radikálne zastavenie ťažby je hrozbou pre zamestnanosť a sociálnu stabilitu regiónu. Žiadne náhradné pracovné miesta k tomuto termínu ešte nebudú vytvorené,“ uvádza sa v petícii.
Pre predsedu dozornej rady HBP Rastislava Januščáka je sklamaním, že celá téma uhlia sa spolitizovala a zvíťazili argumenty, ktoré nepokladá za správne. „Neznamená to nič zásadné, budeme pokračovať v koncepcii tak, aby išla v súlade s transformáciou uhoľného regiónu. Najsprávnejšia transformácia bude postupné znižovanie ťažby až dovtedy, kým si posledný baník na hornej Nitre nenájde prácu. Predpokladám, že k tejto téme sa vrátime v nasledujúcom období,“ zdôraznil Januščák.
Poslanec zastupiteľstva TSK a primátor Partizánskeho Jozef Božik si myslí, že došlo ku konsenzuálnemu rozhodnutiu. „Som rád, že prednosta okresného úradu v sídle kraja predložil návrh uznesenia, podľa ktorého obe prekládky boli vyňaté z Územného plánu TSK, čím sa jasne dalo najavo, ako si predstavujeme riešenie situácie na hornej Nitre,“ pripomenul Božik s tým, že všetci chcú baníkom pomôcť, no nemyslí si, že po roku 2023 je potrebné, aby sa ďalej ťažilo. „Slovenské elektrárne v ľavicovom denníku prezentovali, že schopnosť páliť lignit je len do roku 2021,“ doplnil. Súčasťou schváleného uznesenia je aj klauzula umožňujúca vrátiť sa k bodom o preložke železnice a rieky v prípade, ak bude pozitívne hodnotenie vplyvov na životné prostredie. „Na to, aby sa schválilo nové znenie uznesenia bude potrebných v zastupiteľstve 29 hlasov. Osobne si myslím, že názor pravicového klubu a nezávislých poslancov by sa zmeniť nemal".
Akčný plán rozvoja regiónu
Podľa nezaradeného poslanca NR SR Martina Poliačika je riešením situácie na hornej Nitre to, že sa bude myslieť na ľudí. „Zo strany Európskej komisie a aj zo strany vlády SR stúpa tlak na ukončenie baníckej činnosti. Zároveň je potrebné všetkým ľuďom, ktorí do nej boli zapojení, vytvoriť priestor a podmienky na to, aby dokázali aj naďalej živiť svoje rodiny. Baníci nemôžu byť rukojemníkmi, ktorých využívajú mocipáni na svoje vlastné záujmy. Je preto potrebné vytvoriť čo najviac pracovných príležitostí, podporiť podnikateľské prostredie na hornej Nitre, stanoviť prechodné obdobie, počas ktorého, aj keď by boli bane zatvorené, bude baníkom aj naďalej vyplácaná mzda, aby sa mohli rekvalifikovať,“ skonštatoval Poliačik s tým, že ak sa dá dokopy štát, samospráva a podnikateľské subjekty, vytvorí sa počas štyroch – piatich rokov dostatočné množstvo pracovných príležitostí.
HBP chceli otvoriť 12. ťažobný úsek v dobývacom priestore Nováky, zasiahnuť mal územie Novák, Koša a Opatoviec nad Nitrou a nadviazať mal na 11. ťažobný úsek. S ťažbou chceli začať v roku 2023, ukončiť ju mali o 11 rokov neskôr. Náklady na realizáciu zámeru bane odhadli na sumu od 27,2 do 30,2 milióna eur, do nej však nie sú zahrnuté investície v súvislosti s otvárkou bane a realizáciou ťažobných prác. S otváraním ťažobného úseku nesúhlasili ochranári a časť obyvateľov Opatoviec nad Nitrou a bránili sa, respektíve bránia sa petíciami. Ďalšia ťažba podľa nich môže ohroziť aj životné prostredie. Petíciu rovnako riešili a riešia i banskí odborári, ktorí argumentujú destabilizáciou regiónu. Ich petíciu mal sprevádzať nátlak, odborári to odmietli.
Budúcnosťou ťažby hnedého uhlia sa zaoberajú i európske, štátne a samosprávne orgány, ktoré pracujú na akčnom pláne rozvoja regiónu po útlme ťažby uhlia, ním by sa mala zaoberať vláda SR na konci tohto roka. Asi 95 % uhlia od HBP odoberá Elektráreň Nováky, tá je však podľa Slovenských elektrární na konci životnosti a pre jej ďalšiu prevádzku sú nutné investície v desiatkach miliónov eur. Minister hospodárstva Peter Žiga už viackrát pripustil, že sa hospodársky záujem, ktorý aktuálne platí do roku 2030, skráti. HBP tvrdia, že ťažba uhlia nie je naviazaná na všeobecný hospodársky záujem a sú pripravené prispôsobiť sa nižšiemu odberu uhlia.
