Bomby premenili raj na nukleárnu pustatinu, príroda však ukázala silu
Príroda dokáže divy. Tichomorský atol Bikini pred desaťročiami zničilo 23 atómových a vodíkových bômb a po týchto skúškach ho vyhlásili za neobývateľnú toxickú pustatinu. Vedci, ktorí sa tam po rokoch vrátili, však našli oblasť kypiacu životom, ktorý sa zo zničujúcou rádioaktivitou vysporiadal po svojom.
Vodíková bomba sa vymkla kontrole
Pred 70 rokmi využívali Američania atol Bikini ako testovací priestor pre svoje jadrové zbrane. Z tichomorského raja s tyrkysovou vodou sa stala strelnica pre najstrašnejšie zbrane ľudstva. Testovali ich všetkými možnými spôsobmi - pod vodou, vo vzduchu aj vo vnútri atolu. Sila výbuchov mnohonásobne prekonávala bomby zhodené na Hirošimu a Nagasaki.
Bikini boli aj dejiskom projektu Castle Bravo, keď sa otestovala vodíková bomba. Jej hríbový oblak so šírkou 120 kilometrov sa vymkol kontrole a rádioaktívna suť spadla i na blízke ostrovy, kde zasiahla aj loď a námornú základňu. Dodnes sa u obyvateľov Marshallových ostrovov, ku ktorým patrí atol, objavuje zvýšený výskyt rakoviny štítnej žľazy a leukémie. Američania na atole celkovo iniciovali výbuchy o sile 42,2 megaton.
Z okolia už na začiatku testovania vysťahovali pôvodné obyvateľstvo. Keď v 70. rokoch označili oblasť za bezpečnú, niektorí sa tam vrátili. Nešlo však o šťastné rozhodnutie. Po desiatich rokoch pobytu sa ukázalo, že majú v telách jedenásťnásobne vyšší obsah cézia 137. Dnes majú o život na atole väčší záujem skôr vedci skúmajúci škodlivé vplyvy ako pôvodní obyvatelia. Správa OSN totiž uvádza, že účinky žiarenia sú dlhodobé a kontaminácia atolu takmer nezvratná.
Pátranie po mutáciách
Obrovské dávky rádioaktivity na prvý pohľad museli zabiť všetko živé, lenže všetko je dnes inak. Koralový útes vyzeral veľmi životaschopne, prekvapení vedci našli koraly „veľké ako autá“. Na vlastné oči videli, že koralom sa darí. Okolo nich plávali húfy pestrofarebných rybičiek. Na tie sa však vedci nezameriavali, keďže majú pomerne krátky životný cyklus. Išlo im skôr o staršie organizmy, ktoré mohli pamätať nukleárnu spúšť. Koraly podľa výskumu vyzerali, že asi desať rokov po poslednom jadrovom teste nabrali akoby druhý dych. Oceánografom sa podarilo zahliadnuť aj žraloka s chýbajúcou chrbtovou plutvou, čo by mohol byť následok mutácie.
Profesor oceánografie Steven Palumbi popísal koraly a morské živočíchy ako úplne normálne. Ekosystém sa dokázal spamätať. Na prvý pohľad to vyzerá tak, že desaťročia úplného pokoja, keď ho nenarúšajú ani testy a ani malé zásahy domorodcov, mu prospeli.
Ďalším krokom by mohla byť analýza DNA koralov a krabov palmových, aby sa prišlo na to, ako odolali žiareniu. Oba tvory majú na rozdiel od rýb dlhú životnosť a takýto výskum by dokázal odhaliť skryté genetické poškodenia a mutácie. "Pochopením toho, ako koraly znovu kolonizovali krátery plné radiácie, možno odhalíme niečo nové o DNA," vysvetlill Palumbi.
"Able" detonation July 1 1946: A group of ***experts*** (emphasis mine), technicians, and scientists, stand on the Bikini (Atoll) shoreline pic.twitter.com/OZTLh3mHCg
— Razer Ray (@AuntieImperial) July 1, 2017
Na konci celého úsilia môže byť porozumenie procesu nekontrolovaného bujnenia buniek, čo môže viesť k účinným spôsobom boja s rakovinou. „Je iróniou, že strašné dejiny atolu Bikini sú aj prostredím pre výskum, ktorý môže pomôcť ľuďom žiť dlhšie,“ povedal oceánograf. Koraly totiž na prvý pohľad akoby porazili rádioaktivitu a dokázali si uchrániť pôvodnú genetiku.
