Ututlali jadrovú katastrofu väčšiu ako Černobyľ, ukázala tajná správa
Až milión ľudí mohlo ochorieť v dôsledku početných jadrových testov, ktoré pred desaťročiami uskutočňoval Sovietsky zväz v Strednej Ázii. Našiel sa tajný dokument, ktorý popisoval katastrofálne následky na obyvateľstvo. Obsahuje aj cynické odporúčania, aby bomby nevybuchovali pred žatvou. Ani len tie sa nedodržali.
Bomby každého druhu
Sovietska garnitúra našla vhodné miesto na testy jadrových zbraní v kazašskej stepi. Od 50. rokov sa oblasť pri meste Semej využívala na tento účel. Hoci sektor s názvom Semipalatinský jadrový polygón nebol utajený a vedeli ňom aj v zahraničí, zdravotné následky na obyvateľstve sa podarilo držať pod pokrievkou do dnešných dní.
Prvý jadrový test v roku 1949 priniesol do polygónu druhú Nagasaki, keďže plutóniova bomba mala byť kópiou bomby zhodenej na japonské mesto. Sovieti neskôr testovali aj prvú termonukleárnu zbraň. Za takmer štyri desaťročia step zjazvilo 456 detonácií. Keď v roku 1963 Sovietsky zväz podpísal Zmluvu o čiastočnom zákaze jadrových pokusov, s testami vo vzduchu sa skončilo a odvtedy sa detonácie uskutočňovali iba v tuneloch.
Stovky explózií však stihli mimoriadne zamoriť veľké územie vo východnej časti Kazachstanu. Tamojšia vláda dnes otvorene hovorí o čísle milión ľudí, ktorí trpeli nejakou formou ochorenia spôsobenou rádioaktivitou.
Mrak letel stovky kilometrov
Katastrofálne dopadlo napríklad testovanie v roku 1956. Rádioaktívny mrak doletel do 400-kilometrovej vzdialenosti nad mesto Öskemen (po rusky Usť-Kamenogorsk). Ľudia o rádioaktivite nevedeli nič a štátne orgány predstierali, že sa nič nedeje. Výsledkom bolo, že museli hospitalizovať vyše 600 ožiarených ľudí. Toto číslo je obrovské - ide totiž o štvornásobok prípadov, ktoré sa zaznamenali pri černobyľskej havárii a vôbec nemusí vystihovať reálny počet zasiahnutých ľudí.
Riaditeľ Ruského inštitútu biofyziky Kazbek Apsalikov našiel v archíve v kazašskom meste Semej tajný dokument, ktorý jasne ukazuje, že sovietski vedci vedeli o rozsiahlej rádioaktívnej kontaminácii územia a aj o z toho vyplývajúcich chorobách z ožiarenia. Následky sa však tajili na dlhé obdobie miestnym obyvateľom a aj vonkajšiemu svetu za hranicami.
Vybuchovali aj počas žatvy
Ani katastrofa v Öskemene pred desaťročiami nestačila na zastavenie. Dokument s označením „prísne tajné“ odhaľuje, že zamorenie a dopad na ľudí sa tam zisťoval pri troch rôznych príležitostiach. Testy napríklad zistili, že pri ďalšom výbuchu sa úroveň radiácie zvýšila stonásobne.
Správa naznačuje aj možné východiská. Odporúčalo sa okamžite prestať konzumovať miestne výrobky z obilia, pretože vegetácia bola kontaminovaná. V správe sa nachádza aj cynické odporúčanie, aby sa testy nerobili pred žatvou. Inštruktáž však nepadla na úrodnú pôdu, pretože záznamy dokazujú, že sa atómové bomby sa testovali aj počas leta.
