Nahé ženy v kúpeli odhaľujú pôvod najzáhadnejšieho rukopisu
Je to kniha z iného sveta? Aj takéto otázky napadnú ľuďom pri pohľade na záhadný ilustrovaný rukopis, s ktorým si odborníci lámu hlavu už celé stáročia. Písmo z neho sa nedá prečítať a obrázky sa nedajú identifikovať. Austrálsky profesor však teraz tvrdí, že rozlúskol jeho tajomstvo.
Alchymisti a čudácky mecenáš
Takzvaný Vojničov rukopis (často aj v pôvodnom tvare Voynichov manuskript) patrí medzi čistokrvné záhady stredoveku, ktoré pretrvali doteraz. Meno získal po americkom obchodníkovi až v 20. storočí, ale jeho korene siahajú do stredoveku.
Kniha s takmer 250 stranami fascinuje už stáročia. Napísaná je totiž neznámym písmom aj jazykom, ktorý odolal mnohým pokusom o rozlúštenie. Počítačové technológie spravili záhadu ešte zložitejšou, keďže v znakoch odhalili harmóniu, podobnú niektorým známym jazykom, napríklad angličtine či latinčine. Ak teda ide o podvod, musí byť mimoriadne sofistikovaný.
Tajuplný imidž manuskriptu pomáhajú budovať aj ilustrácie, ktoré ukazujú ľudí pri zvláštnych činnostiach a tiež neidentifikovateľnú faunu i flóru.
V „biologickej“ časti rukopisu sú napríklad nahé ženy pri kúpeli v zelenej vode, iné obrázky pôsobia abstraktnejšie a mohli by sa považovať za astrologické a kozmologické. Toto všetko podčiarkuje domnienku, že by mohlo ísť o akúsi zakódovanú alchymistickú príručku.
Kto bol tvorcom diela?
Autorstvo manuskriptu je tiež opradené tajomstvom. Za možného tvorcu diela sa označoval celý rad známych osobností, ktoré mali záujem o alchýmiu a šifrovanie, napríklad Leonardo da Vinci alebo Francis Bacon.
V minulosti sa uvažovalo, že rukopis sfalšoval samotný americký obchodník Voynich, ale rádiokarbónová metóda ukázala, že pergamen sa môže datovať do obdobia 1404 až 1438. K prvým známym majiteľom rukopisu patrili celkom iste učenci z dvora českého kráľa a rímskonemeckého cisára Rudolfa II.
Spájanie výnimočného pergamenového zväzku so známymi menami pohybujúcimi sa okolo čudáckeho mecenáša a milovníka alchýmie Rudolfa II. však nemusí byť úplne správnou cestou. Austrálsky vedec Stephen Skinner sa rozhodol oprieť sa pri svojej analýze hlavne o korene Vojničovho rukopisu vidí skôr v Taliansku.
Zelený rituálny kúpeľ
Ženy s korunami v akomsi zelenom kúpeli patria k veľmi podivným výjavom. Navyše, útvary, v ktorých sa kúpu, pripomínajú podľa väčšinového názoru skôr telesné orgány ako bazény či jazerá. Podľa Skinnera by mohlo ísť o mikve – rituálny kúpeľ, ktorý židovské ženy používajú na rituálnu očistu po pôrode alebo po menštruácii. Názoru nahráva aj fakt, že biologická časť neobsahuje žiadne znázornenie mužov, ani nahých, ani oblečených. "Jediné miesto, kde sa v tých časoch spoločne kúpali ženy, boli očistné kúpele, ktoré používajú ortodoxní židia už 2 000 rokov," povedal vedec pre Guardian.
Akúsi „židovskú stopu“ nachádza aj na iných ilustráciách. Na stránkach sa totiž nenachádzajú žiadne kresťanské symboly, ktoré v tých dobách nielenže boli bežné, ale takmer až nutné. V čase inkvizície by ich neprítomnosť mohla byť označená za kacírstvo. Žiadne kríže ani svätci nie sú dokonca ani v jednoznačne kozmologických častiach.
Jedinú výnimku z týchto zošnurovaných pravidiel mali v neskorej stredovekej Európe Židia, ktorí si vytvárali vlastnú predstavu o fungovaní univerza. Aj v časoch inkvizície boli židovskí lekári vyhľadávaní pre svoju znalosť botaniky. Na pergamene vidí Skinner byliny podobné ópiu a konope, ktoré vtedy niektorí liečitelia používali.
Cimburie ako dôkaz?
Autor, zrejme židovského pôvodu, mohol pochádzať aj zo Stredomoria, Skinner si však myslí, že išlo skôr o severná Taliansko. Tvrdenie opäť podopiera jednou z kresieb. Náčrt hradu s cimburím v tvare písmena M mu pripomína jedine severotalianske zámky z 15. storočia.
Početná židovská populácia žila v tých dobách napríklad v Pise, ktorá je známa svojou šikmou vežou. Mohlo by to byť rodné mesto autora manuskriptu? Vládnuca rodina Pisy bola spätá skôr so Svätou rímskou ríšou nemeckého národa ako s pápežským štátom a profesor vidí v niektorých maľbách vplyvy germánskeho štýlu.
Skinner pripúšťa, že jeho teórie musia overiť aj iní odborníci a sám sa momentálne snaží porovnávať unikátnu knihu s dostupnými židovskými knihami z 15. storočia. Hoci nemáme istotu, to, že autorom „najzáhadnejšieho rukopisu“ je židovský lekár či lekárnik z Pisy 15. storočia, znie oveľa pravdepodobnejšie, ako často bláznivé teórie, ktoré sa o knihe pravidelne vynárajú.
