Mačky k človeku prišli samy, naznačuje výskum DNA
Divé mačky ľudia nedomestikovali raz, ale v histórii postupne až dva razy vo dvoch rôznych oblastiach. Medzi súčasnými domácimi mačkami sú zastúpené gény oboch vývojových línií. Zistili to vedci na základe dosiaľ najdetailnejšieho výskumu mačacej DNA. Výsledky publikovali v magazíne Nature Ecology & Evolution.
K prvému udomácneniu divej mačky podľa vedcov prišlo pred približne deväťtisíc rokmi na Arabskom polostrove, k druhému o niekoľko tisícok rokov neskôr v Egypte. Do zvyšku sveta sa mačka domáca dostala na lodiach, kde v tých časoch bývala vždy vítanou súčasťou posádky, keďže chytala potkany. Dnes žijú mačky na všetkých svetadieloch s výnimkou Antarktídy.
"Tipla by som si, že mačky si vybrali spoločnosť človeka, ale bolo to spojenie výhodné pre obe strany," cituje britská BBC Evu-Mariu Geigl, šéfku tímu z parížskeho Institut Jacques Monod, ktorý stál za výskumom. Vedci sa domnievajú, že mačky sa začali ponevierať okolo ľudských obydlí so zámerom chytať myši v obilných skladoch.
Výsledky vyplývajú z výskumu mitochondriálnej DNA, ktorá sa dedí po materskej línii, získanej z viac ako 200 exemplárov starovekých mačiek, nájdených vo vikinských hroboch, egyptských sarkofágoch a na pohrebiskách z Doby kamennej. Jedným z prekvapivých zistení, ktoré podľa BBC z výskumu vyplýva, je to, že strakaté vzory sa na mačacích kožúškoch po prvý raz objavili až v 14. storočí v západnom Turecku.
