Život na Marse? Stačilo sa pozorne pozrieť do dávneho jazera
Výskumníci sa opäť bližšie pozreli na dáta zo sondy Curiosity, ktorá stále jazdí po povrchu Marsu a navštívila aj brehy dávneho vyschnutého jazera. Zistili, že v ňom boli všetky podmienky na existenciu života, aj klíma planéty mala v minulosti potrebnú dynamiku.
Čo by sme videli pred miliardami rokov
Marťanský život mohol vzniknúť a prekvitať v „praveku“ planéty, asi pred 3,5 miliardami rokov. Ak by ste vtedy priložili mikroskop k povrchu planéty, pravdepodobne by ste zaregistrovali živý pohyb. Tieto závery urobili vedci z newyorskej Stony Brook University na základe skameneného bahna, ktoré bolo kedysi na dne jazera vo veľkom kráteri.
V tom čase malo jazero chemické prostredie, ktoré mohlo byť pre mikróby priaznivé. Do skladačky o marťanskom živote zapadá aj úvaha, že kedysi bola klíma oveľa dynamickejšia, ako sme si skôr mysleli.
Ideálne podmienky jazera
Vedci mohli tieto odvážne závery vysloviť vďaka dátam roveru Curiosity. Húževnaté robotické vozidlo sa už roky drží na Marse vo funkčnom stave a z krátera Gale posiela informácie o horninách, ktoré analyzuje.
Kráter leží v blízkosti rovníka a kedysi v ňom bolo veľké jazero. Zostala len červenkastá púšť a v strede kráteru vystupujúce pahorky pohoria Aeolis Mons.
Už v minulosti sa tu našli prvky potrebné na život vo forme, ktorú poznáme aj na Zemi - teda uhlík, dusík, kyslík, ale aj fosfor a síra. "Jazero malo všetky správne komponenty pre mikrobiologický život," vyjadril sa vedúci novej štúdie geochemik Joel Hurowitz.
Rôzne formy života
Pohorie v kráteri je pre misiu NASA skvelým cieľom, pretože sa tam nachádzajú obnažené geologické vrstvy. Predpokladá sa, že ide o nánosy bahna z riek, ktoré postupom vekov skameneli. Keď Mars vyschol, vietor sformoval z týchto vrstiev pohorie.
Horniny z krátera ukázali, že niektoré minerály boli v kontakte s kyslíkom, ale ďalšie nie. Možno bolo v plytčine viacej kyslíka, ale v hlbočine už chýbal. Rovnaké podmienky sú aj v hlbokých jazerách na Zemi. Toto zistenie v podstate hovorí, že kráter Gale by sa dal rozdeliť do viacerých sektorov podľa množstva kyslíka a preto mohol podporovať životaschopnosť rôznych typov mikróbov.
K rozvoju života by významne prispela aj dynamika klímy. Najstaršie sedimenty sa zmenili málo, mladšie však oveľa viacej. Vedci na základe toho predpokladajú, že v dávnych časoch sa striedali suché obdobia s tými vlhkejšími. Môže to znamenať aj to, že kvapalná voda sa na Marse nachádzala v porovnaní s predchádzajúcimi odhadmi oveľa bližšie k súčasnosti.
Tieto zistenia majú samozrejme svoje limity, pretože robotický výskum z brehu mimozemského jazera nemôže nahradiť prítomnosť ľudských výskumníkov a zložitých prístrojov. Alebo môže? Na Mars sa v blízkej budúcnosti chystá rover, ktorého hlavná úloha bude hľadať priamo známky života.
