Boja sa hlboko veriaci smrti menej ako ateisti? Všetko je inak
Náboženstvo sa dlho považovalo za pohodlnú životnú zónu. Veriacemu poskytuje jasné odpovede aj na také zložité otázky, ako je smrť a prípadný život po živote – veriaci sa potom konca nebojí. Nový obrovský výskum, ktorý spracoval desaťročia dát, však ukázal, že to nie je tak jednoznačné.
Viera a strach zo smrti
Výskumníci z Oxfordskej univerzity sa prehrýzli obrovským množstvom dát z rôznych štúdií, aby preverili, aký je vzťah medzi vierou a úzkosťou zo smrti. Položili si túto základnú otázku: Pomáha ľuďom viera v nadprirodzeno zvládnuť strach zo smrti a lepšie akceptovať fakt, že smrť je neodvratná?
Ich práca sa točí okolo teórie manažmentu strachu. Tá hovorí o konflikte medzi ľudskou túžbou žiť a vedomím nevyhnutnej smrti. Tento spor je hnacím motorom v mnohých kultúrach.
Fakt, že smrť neodvratná, formuje správanie ľudí už od úsvitu dejín. Vybudovali sme si rôzne ochranné mechanizmy, ktoré ovplyvňujú naše politické a náboženské presvedčenie. Táto teória predpokladá, že silno veriaci ľudia budú pociťovať menšiu úzkosť zo smrti a aj lepšie zvládať stres spojený s tým.
26-tisíc ľudí z rôznych dekád
Oxfordský tím použil dáta zo sto štúdií uskutočnených medzi rokmi 1961 a 2014, ktoré zachytávali správanie 26-tisíc ľudí po celom svete. Zosumarizovaním dát z rôznych doteraz roztrúsených zdrojov získali vedci silný zdroj. Analýzou skutočne potvrdili, že silná viera významnou mierou znižuje strach zo smrti. Nebolo to však všetko.
Metavýskum ukázal aj ďalší zaujímavý fakt, ktorý sa v grafe ukázal ako veľké písmeno U. Strach zo smrti u silno veriacich bol malý, prudko sa zvyšoval, ako viera ochabovala ale pri ateistoch sa opäť začal zmenšovať.
Vo všeobecnosti teda neplatí domnienka, že veriaci ľudia sa neboja smrti. Všetko závisí na tom, ako sú oddaní myšlienke viery. Len tí najoddanejší sú voči tomuto odvekému strašiakovi odolnejší.
Duša, ktorú vyzdvihne anjel
Väčšina dát sa zozbierala v USA, menší počet údajov pochádzal zo Stredného východu a z juhovýchodnej Ázie. Všetky veľké náboženstvá, ktoré sa nachádzajú na tomto území, majú svoj vzťah k smrti vyjasnený. V kresťanstve smrťou nič nekončí, podľa zásluh na dušu čaká nebo, peklo alebo prechodný čas v očistci. Nový zákon, ktorý prevažne popisuje život Ježiša Krista, vyhlasuje jeho víťazstvo nad smrťou a z toho vyplývajúce postavenie Vykupiteľa. Islam rovnako hovorí o duši žijúcej ďalej a vyzdvihnutej anjelom.
Budhisti veria, že keď zomrú, ich kolobeh života pokračuje prevtelením. Nejde však o žiadne ďalšie šance na lepšie svetlejšie zajtrajšky, keďže samotný život je pre nich neustálym utrpením. O kolobehu života hovoria aj hinduisti - po smrti príde nové prevtelenie do boha alebo aj do obyčajnej rastliny.
Ateisti prekvapili
Krivka v tvare písmena U však zároveň znázorňuje, že rovnako malý strach zo smrti ako hlboko veriaci majú aj ateisti. Hypotéza predpokladá, že ateisti sa neobávajú umierania, prípadne to, že ak by im začala v hlave nepríjemne vŕtať myšlienka trpkého konca, prešli by zrejme na stranu veriacich.
Keďže dáta nazbierali v rôznych dekádach a kultúrach, je rovnako možné, že aj to ovplyvnilo výsledky. Zo zosumarizovaných čísel sa nedala odvodiť sila jednotlivých náboženstiev, špekulovať sa dá tiež o tom, prečo sú práve ateisti a silne veriaci akýsi odolnejší. "Rozhodne to komplikuje pôvodný pohľad, že veriaci sa menej boja smrti ako neveriaci. Je celkom možné, že ateizmus v otázke smrti poskytuje rovnaký komfort, alebo že ľudia, ktorí sa neobávajú smrti, jednoducho nie sú nútení hľadať vieru," vysvetlil možnosti vedúci výskumník Jonathon Jong z Oxfordu.
