Mohli sme nájsť dôkaz mimozemského života, ale neporozumeli sme mu
Sú extrémne silné, krátke a za roky pozorovaní sme ich zachytili len 18. Vedci si už dlho lámu hlavu nad pôvodom bizarných rádiových zábleskov a pripúšťajú aj najzaujímavejšie možnosti – môžu pochádzať z majákov či dokonca z vesmírnych lodí.
Ani exotické zdroje nestačia
Rýchle rádiové záblesky (známe ako FRB, teda Fast radio bursts) sú hitom vo vesmírnom výskume. Jav je to celkom výnimočný. Za desať rokov sa podarilo pozorovať len 18 prípadov. Zvláštnosťou je, že tieto impulzy trvajú iba tisícinu sekundy, ale sú príliš jasné na to, aby ich pôvod mohli vedci ľahko vysvetliť.
Hlavnou otázkou je, kde vznikajú a čo ich produkuje. Ako možné zdroje preskúmali najrôznejšie exotické objekty vo vesmíre. Z hry vypadli napríklad pulzary, pretože rýchle impulzy sú ešte jasnejšie. Uvažovalo sa aj o neutrónovej hviezde či čiernej diere.
"Naozaj nepreháňam, ak poviem, že existuje viac modelov čo by mohlo byť zdrojom FRB ako samotných zistených zábleskov," povedal astronóm Shami Chatterjee z Cornellovej univerzity. Vzdialené výbuchy vedci vylúčili, pretože iba jeden zo zábleskov zachytili opakovane.
Majáky za hranicami galaxie?
„Stojí za to rozmýšľať a skontrolovať možnosť, že sú umelého pôvodu,“ uviedol uznávaný vedec z Harvardu Avi Loeb. Spoločne s kolegom Shamim Chatterjeeom predložili na širšiu diskusiu možnosť, že za záhadnými impulzmi stojí vyspelá mimozemská civilizácia.
Zdroj impulzov musí byť podľa harvardských vedcov naozaj veľmi silný. Niekde mimo našej galaxie sa môžu nachádzať mohutné rádiové vysielače. Za predpokladu, že by im energiu dodávalo napríklad slnečné žiarenie, museli by byť aj dvojnásobne väčšie ako naša materská planéta a navyše by potrebovali mechanizmus ochladzovania, napríklad vodou. „Vysielač lúčov môže byť objekt podobný planéte; presnejšie povedané, je to niečo medzi superzemou a minineptúnom," tvrdia vedci vo svojej štúdii.
Takéto megazariadenie by mohlo každú sekundu spotrebovať toľko energie, ako vyrobí ročne celá Južná Kórea. Vedci pripúšťajú, že za hranicami našej galaxie sú vybudované akési majáky, pomocou ktorých môže neznáma civilizácia komunikovať, volať o pomoc alebo jednoducho iba prezentovať svoju vyspelú technológiu.
Pohon vesmírnych plachetníc
Pravdepodobnejšie však je, že obrovské vysielače majú celkom presný účel. Svojimi signálmi by mohli stimulovať pohyb gigantických vesmírnych lodí. Keďže signál je silný, lode s obrovskými plachtami by uviezli milióny ton nákladu a mohli by sa veľkou rýchlosťou pohybovať naprieč vesmírom.
Idea vesmírnej lode s plachtou, ktorá je poháňaná lúčmi z vysielača, nie je vôbec nová. Pred časom začali podobnú technológiu vyvíjať v bohato financovanom projekte Breaktrough Starshot, i keď tu sa uvažuje skôr o vysielaní veľmi malých sond. S pomocou pozemských laserov a plachty na minilodi sa počíta s dosiahnutím pätinovej rýchlosti svetla. O použití plachty sa uvažuje aj v NASA pri geodetickej misii na asteroid. Fyzik Avi Loeb nie je žiadnym nováčikom pri teoretizovaní o použiteľnosti plachetníc vo vesmíre - pôsobí práve ako riaditeľ poradcov pri tomto projekte.
