NASA chce hľadať mimozemský život na najnádejnejšom mieste
V súčasnosti zrejme v slnečnej sústave neexistuje nádejnejšie miesto na nájdenie mimozemského života, ako v hĺbkach Jupiterovho mesiaca Europa. Zdá sa, že NASA sa konečne odhodláva prekonať vážne problémy - vzdialenosť, radiáciu ale aj hrubý ľad - a k uzavretému oceánu, v ktorom môžu plávať tie najväčšie prekvapenia, pošle sondu.
Možno aj zložitejší život
Jupiterov mesiac Europa láka výskumníkov už desaťročia. Hoci jeho povrch vyzerá ako ľadová krajina, prekvapenie sa môže ukrývať pod zmrznutou škrupinou.
Hlboko pod ľadom, intenzívne ožarovaným silnou radiáciou, sa totiž zrejme skrýva hotový poklad. Obrovský, hlboký a slaný oceán, zvláštnym spôsobom zahrievaný Jupiterovou gravitáciou, v ktorom môže byť množstvo kyslíka a potrebných živín.
Podobné podpovrchové oceány sa zrejme skrývajú aj na ďalších miestach v slnečnej sústave, žiaden z nich však nevyvoláva toľko očakávaní. Niektorí odborníci si dokonca myslia, že v oceáne Europy, ktorý v sebe môže skrývať viac vody ako má celá naša Zem, môžu plávať aj „zložitejšie“ organizmy. Teda nie len mikrospopický život, ale aj čosi, čo môže byť podobné obyvateľom hĺbok našich oceánov.
Všetko to samozrejme zatiaľ nemôžeme dokázať. K mesiacu potrebujeme vyslať sondu, ktorej časť na ňom pristane a v ideálnom prípade prenikne aj cez kilometre ľadu do neznámych vôd.
Nasledovník Vikingov
Naposledy sa na misiu špeciálne zameranú na mimozemský život vydali sondy v rámci programu Viking. Pred 40 rokmi sa zamerali na Červenú planétu a pátrali po marťanských organizmoch. Výsledky neboli jednoznačné, ale misia sa považuje za veľmi úspešnú. Z jej dát sa čerpá doteraz.
V istom zmysle by sa zatiaľ nepomenovaná sonda smerujúca na Európu mohla podobať na Vikingov. Tiež by pozostávala z dvoch častí - orbitálna by mapovala svoj objekt záujmu z obežnej dráhy a umožňovala spojenie so Zemou a pristávací modul by bádal na povrchu.
Ak sa plán naplní, na Európu sa dostane sonda niekedy v 20. rokoch. Stroj by najprv asi jeden a pol roka krúžil a bádal z bezpečnej vzdialenosti a až potom by jeho druhá časť zostúpila k povrchu. Padáky pri pristávaní nebude potrebovať, pretože na ľadovom mesiaci nie je takmer žiadna atmosféra. Manéver by sa zvládol len s pomocou motorov, podobne sa to udialo aj v prípade vozidla Curiosity na Marse.
Do oceánu zatiaľ nepôjdu
Hlavná úloha je dopredu jasná, nájsť život, alebo aspoň stopy po ňom. Pátraniu prispôsobia výber techniky na pristávacom module. Tvrdým orieškom, a to doslova, bude ľadová škrupina. Vedci sa domnievajú, že môže mať až desiatky kilometrov.
Doteraz neexistuje technika, ktorá by dokázala vo vesmíre prekonať takúto hrúbku ľadu, aj keď už existujú koncepty. Sonda by mohla byť akousi ponorkou so žeravým hrotom, ktorý by sa cez ľad „prepálil“. Bolo by to možné s jadrovým pohonom zariadenia, zostáva však niekoľko problémov, ktoré by bolo treba vyriešiť.
Prvý pristávací modul na Europe však rozhodne nebude bádať rovno v oceáne, pripravovaná prvá misia bude len preverovať povrch a ľad. Pristávací modul by mohol dokázať odobrať vzorky z hĺbky 10 centimetrov. Táto malá sondáž by však mala stačiť na to, aby sa získal materiál neznehodnotený silnou radiáciou, ktorá panuje na povrchu.
Očakáva sa, že povrchová sonda prežije v plnej pracovnej pohotovosti 20 dní, až kým by sa nevybijú batérie. Za celý tento čas by čiastkové výsledky odovzdávala cez orbitálny modul priamo na Zem. Okrem chemickej analýzy by urobila 3D snímkovanie povrchu a akustickými meraniami preverí aj možnú hrúbku ľadu a hĺbku oceánu.
Ako v Antarktíde
Bádanie v najextrémnejších pozemských podmienkach vzbudzuje nádeje, že život je možný aj na takomto mesiaci s ukrytým oceánom. Príkladom, keď život prežije v extrémnych podmienkach, je jazero Vostok.
Jedno z najväčších jazier na zemi leží pod povrchom Antarktídy a našli ho len v 90. rokoch. Ruským vedcom sa nedávno podarilo po rokoch príprav prevŕtať dovnútra a vo vode zistili prítomnosť mikroorganizmov.
