Mamut je krok pred znovuoživením. Bude slonom so 45 zmenami
Po našej Zemi už tisícky rokov nekráčal, to sa však môže zmeniť. Vedci po dlhom výskume hlásia, že sa dostali blízko k znovuoživeniu obrovského mamuta. Zostáva vyriešiť posledné problémy.
Chlpatý hybrid s malými ušami
Mamuty vyhynuli s koncom ľadovej doby, posledné z nich zrejme kráčali po našej planéte na arktickom Wrangelovom ostrove v druhom tisícročí pred Kristom.
Doteraz prebiehajú spory, či k ich zániku viedli viac klimatické zmeny alebo im pomohli lovci. O veľkých tvoroch sa už dozvedáme len z kostí, alebo zo zmrznutých častí tiel. V sibírskom ľade sa však podarilo nájsť aj perfektne zachovaných malých mamutov.
Vedci už roky hovoria, že práve mamut by mohol byť prvým vyhynutým tvorom, ktorého sa človeku podarí oživiť. Podľa najnovších správ je tento výskum v pokročilej fáze. Nadšené hlasy dokonca pripúšťajú, že k vytvoreniu embrya podobného mamutovi môže dôjsť do dvoch rokov. "Našim cieľom je vytvoriť hybrid slonieho a mamutieho embrya," prezradil vedúci výskumu z Harvardovej univerzity George Church pre britský denník Guardian.
Výsledkom jeho genetickej manipulácie bude v skutočnosti slon s mamutími znakmi. Nepôjde o vzkriesenie mamuta v jeho pôvodnej podobe, napríklad zo zmrznutého materiálu, o čom sa často fantazíruje v sci-fi.
DNA zo sibírskeho permafrostu
Vyhynuté mamuty sú podobné slonom ázijským, od ktorých sa odštiepili pred takmer piatimi miliónmi rokov. Harvardský tím sa rozhodol vsadiť na to, že ich gény sú podobné. Podarilo sa identifikovať niekoľko génov v mamuťom genóme, ktoré stoja za hlavnými mamutími zvláštnosťami. Časť potrebnej DNA získali z pozostatkov zvieraťa, ktoré uviazlo v sibírskom permafroste.
Zatiaľ sa tímu podarilo urobiť v slonej DNA 45 zmien, ktoré by mali hybridu prinavrátiť mamutie charakteristiky. Výsledkom by mohol byť slon, ktorý by však mal menšie uši, srsť a krv, ktorá by bola prispôsobená pre život v chladných podmienkach.
Pri vytvorení „mamutieho slona“ by sa pracovalo s bunkou odobratou zo slonej kože, do ktorej by vpísali genetické znaky mamuta, a takto zmodifikovaná by sa spojila so sloním vajíčkom, z ktorého sa vyberie jadro – to býva zvyčajne nositeľom genetickej informácie.
Živá alebo umelá maternica?
Embryo, ktoré sa takto vytvorí, Church nechce opäť vložiť do tela slonice. Vedci zvažujú vytvorenie umelého prostredia, problémom však je, že technológia umelej maternice zatiaľ nie je plne zvládnutá.
Churchov tím však chce využiť tento spôsob. S použitím živej slonice by vraj mohli byť spojené rôzne etické problémy, ale aj zdravotné riziká. Jeho tím už dokázal využiť umelú maternicu pri myšiach a pracuje na jej ďalšom rozvoji.
Technológia s desivým potenciálom
Genetická manipulácia je možná vďaka nástroju na editáciu genómu CRISPR/Cas9. Táto technológia na jednej strane zožala oslavné ódy od vedcov, mnohí sa ale obávajú toho, čoho všetkého je schopná. Vedela by totiž prepisovať aj ľudské embryá. Tím čínskych vedcov už skúšal editačnú metódu na oplodnených ľudských vajíčkach a povolenie na pozmenenie ľudského embrya dostali aj Briti. Nie je vylúčené, že sa nájde niekto, kto bude chcieť výskum napriek reštrikciám dotiahnuť až úplne na záver – k živým ľudským hybridom.
A prečo znovuzrodiť zviera, ktoré už tisícročia nežije? Church obhajuje svoj výskum aj tým, že takto môže zabezpečiť alternatívnu budúcnosť pre ohrozeného slona ázijského a nepriamo aj množstvo iných zvierat.
