Cesta k druhej Zemi dostáva obrysy, vedci vyriešili zásadný problém
Vesmírni vizionári horúčkovito uvažujú nad spôsobom, ako sa za zlomok času dostať k najbližšiemu hviezdnemu systému. Prišiel však zásadný problém. Ako pribrzdiť vesmírnu sondu, letiacu obrovskou rýchlosťou, aby potom stihla preskúmať svoj cieľ?
Najbližšia, ale veľmi vzdialená
Miliardár Yuri Milner a fyzik Stephen Hawking takmer pred rokom ohlásili prelomový projekt Breakthrough Starshot. Cieľ nie je vôbec skromný – vyslať sondy k inému hviezdnemu systému.
Predstavili koncept miniatúrnych vesmírnych nanoplachetníc, ktoré by boli poháňané pozemským laserom a schopné za pomerne krátky čas doplachtiť k hviezdam systému Alfa Centauri, ktoré sú k našej slnečnej sústave najbližšie. Nedávno sme sa dozvedeli, že tam existuje aj planéta, na ktorej môže byť život.
Aj „najbližšie“ však znamená veľmi ďaleko. Dnešné sondy by k Alfa Centauri leteli desaťtisíce rokov, čo je, mierne povedané, nepraktické. Nanosonda by teoreticky dokázala k sľubnej exoplanéte vzdialenej štyri svetelné roky doletieť počas jednej ľudskej generácie.
Stonásobne ťažšia sonda
Vedci však narazili na problém: hyperrýchlo letiaca sonda nedokáže len tak zabrzdiť a začať skúmať „druhá Zem“. Prinajlepšom dokáže poslať zopár dát a za niekoľko okamihov je ďaleko za svojim cieľom.
Na probléme začal pracovať astrofyzik René Heller a IT špecialista Michael Hippke. V projekte Breakthrough Starshot sa počíta s vesmírnou plachetnicou vážiacou asi gram. Títo dvaja vedci však začali pracovať na počítačovom modelovaní možného letu s väčšou loďou, s hmotnosťou asi 100 gramov.
V ich prepočtoch by loď dokázala roztiahnuť plachtu veľkú asi ako 14 futbalových ihrísk. Odklon oproti pôvodnému projektu je aj v spôsobe pohonu. Pôvodne sa uvažovalo o laserových impulzoch zo Zeme, ale Heller a Hippke to vidia skôr na využitie žiarenia zo Slnka. S takouto výbavou by sonda dokázala letieť rýchlosťou 13 800 kilometrov za sekundu, čo je 4,6 percenta rýchlosti svetla.
Obehla by tri hviezdy
Breakthrough Starshot počíta s tým, že nanoplavidlo sa dostane k svojmu objektu záujmu za 20 rokov, vízia Nemcov sa odlišuje. Ich ťažšia loď by sa dostala na miesto za približne storočie. Lenže relatívnu pomalosť vyvažuje ohromná výhoda - sonda by dokázala manévrovať medzi tromi hviezdami systému tak, že by spomalila a „obehla“ ich všetky.
Nešlo by o rýchly prelet, z ktorého by nebol výskumný úžitok. Tak ako sa sonda bude približovať k Alfa Centauri, začne pôsobiť gravitácia hviezd. Vychyľovací manéver najprv využije gravitačné pole Alfa Centauri A, po štyroch dňoch sa stroj dostane k Alfa Centauri B. To najlepšie však na nanosondu ešte len čaká. O 46 rokov sa totiž dostane k poslednej hviezde sústavy, Proxime Centauri.
Táto najmenšia z troch hviezd priťahuje veľkú pozornosť. Proxima Centauri je mimo nášho Slnka najbližšou hviezdou. Mimoriadne zaujímavou sa stala, keď astronómovia zistili, že okolo nej obieha planéta. Planéta s názvom Proxima b sa stala senzáciou minulého roka, pretože obieha v obývateľnej zóne svojej hviezdy, čiže teoreticky by mohla mať optimálne podmienky pre existenciu tekutej vody na povrchu.
