V rebríčku vnímania korupcie sme nízko, dôvodom je Bašternák i Gorila
Slovensko v boji proti korupcii naďalej stagnuje. Vyplýva to zo svetového rebríčka vnímania korupcie od Transparency International, v ktorom sme na 54. mieste. Spomedzi členských krajín Európskej únie je to siedme najhoršie umiestnenie.
Slovensko na 54. mieste
Podľa svetového rebríčka vnímania korupcie od Transparency International skončilo Slovensko za rok 2016 na 54. mieste. Ako informovali zástupcovia slovenskej pobočky organizácie, zachovalo si tak minuloročné skóre 51 zo sto možných získaných bodov.
Podľa TIS ide zároveň o zhoršenie o štyri miesta oproti roku 2015, pretože počet hodnotených krajín sa zvýšil zo 168 na 176 štátov. „Ide o siedme najhoršie umiestnenie z krajín EÚ, keď za nami skončili Chorvátsko, Maďarsko, Rumunsko, Taliansko, Grécko a ako posledné Bulharsko," konštatuje organizácia.
Ako Transparency konštatovala už pri minuloročnom hodnotení, o výraznejšom posune Slovenska v rebríčku korupcie bude rozhodovať najmä výkon moci, nie zmena zákonov. „Prvý rok tretej vlády Roberta Fica však naznačil, že boj proti korupcii bude pokračovať skôr v deklaratívnej ako skutočnej rovine. Ani v roku 2016 nebol za korupciu odsúdený žiaden vysokopostavený politik či podnikateľ. Naopak, kauza Bašternák, ako aj výpoveď bývalého vyšetrovateľa prípadu Gorila, potvrdili, že rovnosť pred zákonom neplatí pre ľudí blízkych vládnucim politikom," uvádza sa v hodnotiacej správe TIS.
Sám minister vnútra Robert Kaliňák podľa organizácie svojimi vyhláseniami a postojmi v oboch prípadoch naštrbil dôveryhodnosť polície.Silné podozrenia z klientelizmu pri zadávaní zákaziek sprevádzali podľa TIS aj slovenské predsedníctvo v Rade EÚ.
„Po svedectve Zuzany Hlávkovej a Pavla Szalaia sa týmto whistleblowerom ako i novinárom, ktorí o prípade informovali, dostalo osočovanie a ponižovanie namiesto toho, aby bolo prideľovanie zákaziek verejnosti podrobne vysvetlené. Ministerstvo zahraničných vecí doteraz nezákonne odmieta sprístupniť kľúčové dokumenty, ktoré by podozrenia mohli definitívne potvrdiť či vyvrátiť," uvádza TIS.
Najskorumpovanejší sú v Afrike
Znepokojivým je podľa organizácie aj ľahostajný prístup vlády k jej vlastným protikorupčným opatreniam. „Bola to druhá vláda Roberta Fica, ktorá moderný zákon o ochrane whistleblowerov pred viac než dvoma rokmi sama prijala. No zákon má v praxi minimálne výsledky a už pri prvom väčšom prípade na MZV je nielen ignorovaný, ale poctiví úradníci sú za svoje skutky napádaní," konštatuje TIS s tým, že podobne vláda zanedbáva svoj zámer preverovať efektívnosť veľkých štátnych výdavkov systémom "Hodnota za peniaze".
„Obchádza ho pri diskutovaných stámiliónových investíciách do obchvatu Prešova," uvádza organizácia. Z opatrení prijatých súčasnou vládou Transparency pozitívne vníma sprísnenie protischránkového zákona. „Pre jeho vyššiu účinnosť by vláda mala aktívne lobovať za zavedenie registrov vlastníkov firiem aj v ďalších krajinách EÚ. Dobrou správou je aj pokročilá príprava novely infozákona, ktorá má ambíciu zefektívniť a rozšíriť právo občanov na informácie," uvádza TIS. Podľa rebríčka Transparency International, ktorý reflektuje úroveň vnímania domácich i zahraničných analytikov a manažérov, sú najčistejšími krajinami Dánsko a Nový Zéland (90 bodov).
Naopak, najskorumpovanejšími sú Somálsko a Južný Sudán (10, resp. 11 bodov). V rebríčku vnímania korupcie sa minulý rok zhoršilo 70 krajín a zlepšilo 60 štátov, čo podľa organizácie naznačuje zhoršujúce sa medzinárodné podmienky boja proti korupcii. Zároveň podľa šéfa celosvetovej Transparency International Josého Ugaza prispieva nedostatočný boj proti korupcii k rastu populistických politikov, ktorí však korupciu tiež nebudú vedieť riešiť.