Kiska sa stretol so šéfom NATO, témami boli Ukrajina aj záväzky Slovenska
Kiska po stretnutí so Stoltenbergom uviedol, že nosnou časťou ich rokovaní bola bezpečnosť v Európe a súčasná situácia na Ukrajine, kde vládne krehký mier, ktorý podľa oboch politikov treba udržať. Dôležitú úlohu v tom musí zohrávať aj Ruská federácia.
Prioritou členstvo v NATO
„Zhodli sme sa, že prímerie existuje, ale je krehké. Zodpovednosť Ruska za jeho udržanie trvá. Situáciu netreba dramatizovať, ale bezpečnostné hrozby v Európe sa zmenili a stavia nás to pred výzvy, ktoré sme si ešte pred pár rokmi nevedeli predstaviť,“ povedal Kiska.
Ďalšou témou rokovaní bolo postavenie SR v NATO. Prezident Kiska zdôraznil, že z pohľadu bezpečnosti je naše členstvo v aliancii absolútnou prioritou.
"Sme malá krajina. Sme súčasťou veľkého celku, kde veľa dostávame, ale musíme aj dávať. Generálny tajomník mal dobrý postreh, keď povedal, že NATO, to nie je len všetci za jedného, ale aj jeden za všetkých," uviedol Kiska.
Modernizácia armády bez Ruska
Dodal, že zopakoval sľub, ktorý dal v mene slovenskej vlády počas summitu NATO vo Walese ohľadom zvýšenia nášho obranného rozpočtu a modernizácie armády, čo znamená predovšetkým odtrhnutie sa od vojenských dodávok z Ruska. Slovensko podľa jeho slov tieto základné sľuby napĺňa.
Prezident pripomenul záväzok zo samitu vo Walese, že rozpočet na obranu bude rásť: „Dnes môžem povedať, že proces modernizácie slovenskej armády sa začal. Máme ambíciu sa postupne zbaviť ruskej vojenskej techniky.“
Akej oblasti sa týka modernizácia armády, prezident spomenul, že základom sú nové radarové systémy a helikoptéry.
Vplyv informačnej vojny
Kiska uviedol, že v čase zhoršenia situácie na Ukrajine sme svedkami narastajúceho informačného boja v podobe účelových a platených dezinformácií a lží, ktoré sa dostávajú čoraz viac do médií a šíria sa najmä na internete.
"Je zrejmé, že to nie je len demokratické šírenie vlastných názorov, ale platená informačná kampaň," konštatoval prezident. So Stoltenbergom rokovali o tom, ako tomuto fenoménu čeliť, ako úspešne bojovať aj na tomto fronte.
„Nestačia nám moderné zbraňové systémy, musíme sa vedieť brániť organizovanému šíreniu dezinformácií. Nehovorím o rozdielnych názoroch, ktoré sú prirodzenou súčasťou demokratickej a slobodnej spoločnosti. Hovorím o účelovom narábaní s faktami; o otvorených klamstvách. V kontexte krízy na Ukrajine sa s tým stretávame v takej miere ako nikdy doposiaľ,“ zdôraznil prezident.
Na to či má aliancia účinné nástroje na tento boj, Stoltenberg pripomenul, že spôsobov je viacero, NATO však nesmie na propagandu reagovať ďalšou propagandou.
"Zhodli sme sa, že lož má krátke nohy," opísal Kiska rokovania so šéfom aliancie na túto tému. Pripomenul, že v dôsledku konfliktu na Ukrajine vplyv informačnej vojny paradoxne zdvihol dôveru krajín v NATO. Modelom úspechu v boji proti informačnej vojne je podľa neho aj účinnejšie zaangažovanie občianskej spoločnosti a politických lídrov.
Kiska sa stretol so šéfom NATO, témami boli Ukrajina aj záväzky Slovenska
