Deti v reedukačných centrách podľa Dubovcovej hladujú

„Všetky deti nezávisle od seba tvrdili, že sú hladné a boli by rady, keby sa mohli najesť,“ konštatovala pred poslancami pri prerokúvaní správy o svojej činnosti za rok 2013. Dubovcová poslancom doniesla balíček v sume 2,43 eura, aby si urobili predstavu, aká je denná dávka jedla pre 11 až 15 ročné deti. Raňajky tvoria dva rožky, jedno vajíčko a malá reďkovka, desiatu banán, obed je bez polievky, kuracie kúsky so zemiakmi bez omáčky a bez zeleniny, olovrant akciový jogurt a večera dva krajce chleba s tvarohovou nátierkou. Dubovcová pripomenula, že chovanci si nemajú možnosť doplniť stravu inde, keďže na to nemajú peniaze. Rezort školstva a rezort financií už ombudsmanka požiadala o zvýšenie limitu na jedlo, zatiaľ sa tak nestalo.

Národnú radu Dubovcová vyzvala zaoberať sa právami detí, a to v prípade porušovania práva na vzdelanie či v prípade ich výživy. Za najzávažnejšie považuje porušovanie základných práv detí, ktoré sa jej javí ako systémové. Najväčší problém vidí v reedukačných centrách, v ktorých vlani robila viacero prieskumov. „Doteraz sa niekde objavujú výchovné postupy, o ktorých si centrum myslelo, že sú v poriadku,“ povedala. Išlo napríklad o gynekologické prehliadky po návrate dievčat do centra či strihanie detí dohola bez ohľadu na vek, vraj ako zdravotné opatrenie, keď sa vrátia z rôznych prostredí a môžu mať vši, tvrdí Dubovcová. „Existuje dostatok iných hygienických prostriedkov,“ doplnila. Problém vidí aj v spôsobe vyčleňovania dieťaťa z kolektívu tým, že je oblečené napríklad v montérkach a tak na seba upozorňuje „Nepovažujem to za vhodný výchovný prostriedok, keďže deti sú v centre, v ktorom majú byť prevychované,“ uviedla. Upozornila, že deti do reedukačných domovov umiestňujú často podľa toho, kde je voľné miesto, nie kde by to pre dieťa bolo dobré, napríklad gymnazistu tak umiestnili ku krajčírom.

Problémom sú podľa jej slov taktiež nevhodné podmienky vzdelávania detí, ktoré sú na hranici s dodržiavaním základných práv a prístupom k vzdelávaniu. Ide o deti, ktoré navštevujú špeciálne školy a triedy a je pre ne takmer nemožné sa dostať k maturite či vyššiemu vzdelaniu len preto, ako je systém pre ne nastavený, pripomenula. „Mali by sme spraviť systémové zmeny,“ dodala. Dubovcová odporúča zabezpečiť prístup k všetkým stupňom vzdelávania pre žiakov zo špeciálnych tried a škôl, predškolskú prípravu v slovenskom, ale aj v materinskom jazyku a prístup k tejto možnosti aj pre deti zo sociálne slabšieho prostredia, ale aj pre tie, ktoré majú jazykovú bariéru. Ombudsmanka tiež navrhuje, aby boli deťom zo sociálne slabších rodín zabezpečené podmienky na predškolské vzdelávanie a aby mali potrebné pomôcky požičané z iných škôl. Na špeciálnych školách by mohlo byť viac asistentov a rovnako by sa im mohli zvýšiť normatívy. Deti zo sociálne slabšieho prostredia by sa mohli učiť na ďalší deň priamo v školách po vyučovaní, keďže doma na to nemajú vytvorené podmienky.

„Záverečná správa o hlade je pomerne alarmujúca,“ konštatoval poslanec za SaS Peter Osuský. Podľa jeho slov o všetkých problémoch, ktoré ombudsmanka spomenula, sa diskutuje už roky a mali by sa riešiť. Exminister školstva Martin Fronc (KDH) označil správu za detailne vypracovanú. „Budeme s tým niečo robiť,“ konštatoval. Aj predseda výboru Mojmír Mamojka (Smer-SD) dokument označil za vyčerpávajúci. Keďže limit na stravu určuje vo vyhláške rezort školstva, chce o tom diskutovať s ministrom Dušanom Čaplovičom. Dubovcovej pripomenul, že limit na stravu naposledy schvaľovala v septembri 2011 Radičovej vláda. Prístup k vzdelaniu pre sociálno-ekonomicky slabšie vrstvy obyvateľstva pre budúcnosť považuje Mamojka za kľúčový. „Ide o beh na dlhé trate,“ uzavrel. Poslankyňa za Smer-SD Oľga Nachtmannová považuje rozdávanie balíčkov so stravou pre členov výboru zo strany ombudsmanky za teatrálne gesto. Podľa nej sa dá diskutovať aj o stravnej jednotke v nemocniciach či inde. Zdôraznila, že pri reedukačných domovoch sa treba pozrieť na problém aj z druhej strany, integritu pedagógov často narúšajú chovanci, ktorí nerešpektujú akékoľvek pokyny.

„Treba hľadať nejaké riešenie, najhoršie je, keď nebudeme robiť nič,“ povedala v závere diskusie Dubovcová.