Slovenská politika po atentáte

Keď zabili Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovú, nezastavili sme sa. Keď zabili Matúša Horvátha a Juraja Vankuliča, neprestali sme. Keď vrah zo Zámockej zverejnil manifest proti Židom a LGBTI ľuďom, nezahamovali sme. Keď sme na jeho zozname našli mená Zuzana Čaputová, Robert Fico, Eduard Heger či Branislav Gröhling, nestopli sme sa. Usilujeme sa to zastaviť teraz, keď sa niekto pokúsil zabiť premiéra.

Šialený a neprijateľný čin, o ktorom sme si mysleli, že sa na Slovensku nemôže stať. Ale špirála nenávisti a konšpirácií, ktorá sa tu v posledných rokoch roztočila, a ktorú sme nezastavili, nám ukázala, že môže. Otvorene preto patrí úcta Zuzane Čaputovej a Petrovi Pellegrinimu za mimoriadne gesto, ktoré na znak porozumenia urobili. Žiaľ, nie všetci porozumeli ich volaniu po upokojení situácie, skončení s obviňovaním, prejavení zodpovednosti, či základnej zhode a jednote slovenskej politickej reprezentácie. Aj dni po atentáte sme svedkami statusov či videí, ktorými sa poniektorí snažia vytĺcť politický kapitál a ešte nahnať body do eurovolieb. Zaujímavé bude už len teraz sledovať dôvody, pre ktoré sa nebude dať ísť do paláca na stretnutie všetkých parlamentných strán, či podpísať spoločné vyhlásenie.

Diskutovali sme s Andrejom Dankom (SNS) a Milanom Majerským (KDH).

Čítajte viac

Ako pomôžu Slovensku a ako Európe?