Stane sa Slovensko rajom pre...?
Kedysi sme s obdivom hľadeli na Véru Čáslavskú. Československú gymnastku, ktorá na olympiáde v Mexiku okrem štyroch zlatých a dvoch strieborných písala aj inú históriu. Tlieskali sme Věre Čáslavskej, keď ostentatívne sklonila hlavu počas sovietskej hymny na protest proti okupácii Československa. Po obsadení našej krajiny ruskými vojskami našla odvahu postaviť sa proti okupácii. Dnes nás naši ústavní činitelia presviedčajú, že máme tlieskať Julovi Hudáčkovi. Ten si na rozdiel od Čáslavskej si okupáciu nevšimol a zostal hrať v KHL. Tiež vyjadril svoj názor. No a teraz sa čuduje, že sa nájdu ľudia, ktorým jeho odvrátenie zraku od zabíjania ľudí na Ukrajine prekáža. Veď no a čo. Premiér a predseda parlamentu sa mu za všetkých ospravedlnili. Rovnako ako v prípade útoku semaforu na auto podpredsedu parlamentu. Vodič milión by po úteku z miesta činu skončil bez vodičáku a riešil opletačky s políciou. Ale aj v tomto prípade sme sa dočkali relativizácie skutku. Ako nám oznámil premiér, ide o normálny ľudský príbeh a nie o vážnu vec. Veď no a čo.