Kam vietor, tam plášť

Byť dva roky členom mládežníckej organizácie Mikuláša Dzurindu, financovanej aj Šorošom, kandidovať za SDKÚ - prozápadnú, konzervatívno-liberálnu stranu, zamlčať to a o pár rokov neskôr z tribún vykrikovať heslá proti tomu istému Šorošovi, liberalizmu, USA, mimovládkam a iniciovať referendá o vystúpení Slovenska z NATO - to je čo za salto mortale prirovnané k zlému výberu frajerky! Užívať si slobodu na Pohode či vybehnúť s rodinkou na dúhový prajd podporiť menšiny a o pár rokov neskôr konšpirovať po internetoch a vysmievať sa z tých istých slniečkárov ku ktorých sám patril - to je čo za mladícka nerozvážnosť!

Vyčítať niekomu, že je plagiátor, žiadať jeho odvolanie a sám mať doma vo vitríne vysokoškolský titul za plagiátorskú prácu, vykradnutú z cudzích textov. To je čo za argument, že veď si to každý zľahčil, tak aj ja môžem! Nie sú takéto prešľapy náhodou ukážkovým príkladom pokrytectva? V zahraničí sa za niektoré z nich bežne odstupuje z verejného života. Na Slovensku? V krajine neobmedzených možností? Tu predsa všetci, ktorých sa to týka, opäť kandidujú v predčasných voľbách. Alebo, keď staré dobré slovenské príslovie "Kam vietor, tam plášť," sadne ako riť na šerbeľ.

Čítajte viac

Boj o voliča