Boj o voliča

Duchovný program Centra pre deti a rodiny v Trnave pozná po uplynulých dňoch naozaj každý. V štátnom centre mali nútiť deti chodiť do kostola, niekoľkokrát denne modliť sa, každý večer 50 ružencov. Nikto sa nepýtal či deti chcú alebo nie. Zamestnanci museli kropiť priestory svätenou vodou. A deti zase ísť na púť, chodiť bosé po skalách a modliť sa bez oddychu. Lebo im povedali, že majú v sebe satana. Doteraz som si myslel, že každý sám sa môže rozhodnúť, či verí alebo nie, či chce chodiť do kostola, cerkvi, synagógy či mešity alebo nie. Veď naša ústava nezaručuje len slobodu náboženského vyznania ale aj právo byť bez vyznania. Preto som hľadal nejaký status, ktorý by sa slobody byť bez viery zastal. Alebo by sa zastal aspoň tých detí alebo im vyjadril ľútosť. Na stránke či v statusoch napríklad Aliancie za rodinu či bývalej splnomocnenkyne pre slobodu vierovyznania alebo presvedčenia Anny Záborskej som však nič nenašiel. Ani zmienka o ochrane života či ochrane detí pred týraním. Na Slovensku sa zjavne nekritizujú pochybenia v mene cirkvi či viery, alebo možno sa tých detí netreba zastať, lebo veď nepochádzajú z úplnej rodiny. Klobúk dolu pred zamestnancami, ktorí to napriek tomu nahlásili. Aspoň, že zasiahol a koná štát. Generálna prokuratúra program zrušila a kriminálka začala trestné stíhanie pre podozrenie z týrania blízkej a zverenej osoby. Rozprávali sme sa s Erikom Tomášom (Hlas-SD) a Romanom Mikulcom (OĽANO a priatelia)

Čítajte viac

Boj o voliča