O pár hodín vyprší ultimátum SaS. Ako bude vláda fungovať od 1. septembra?

Ultimátum, ktoré dal Richard Sulík hnutiu OĽANO, vyprší o pár hodín. To, čo sa bude diať 1. septembra, má v rukách Igor Matovič. Ako to celé skončí, sa dozvieme v priebehu najbližších hodín. Nie je však veľa možností. O téme sme sa rozprávali s ústavným právnikom Marekom Dominom z Katedry ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Menšinové vlády nie sú v Európe výnimočné, no nie všetci im rozumejú. Pozná ich aj slovenská ústava. "Existuje možnosť, že vláda stratí dôveru väčšiny poslancov NR SR. Následne takúto vládu prezident síce odvolá, ale následne ju poverí fungovaním až do vymenovania novej vlády," hovorí Domino s tým, že menšinová vláda na svojej strane nemá väčšinu poslancov, teda nadpolovičnú väčšinu.

Úradné vlády však väčšinou nemajú dlhú životnosť. Ako vzniká? "Jej vznik nie je nikde právne ukotvený, no stačí, že časť poslancov, napríklad, ktorí patria jednej z koaličných strán, prestane podporovať vlády. Ministri podajú demisiu, v tomto prípade SaS, v tom okamihu môžeme hovoriť o tom, že vláda je menšinová," vysvetlil právnik v ta3. Typickým príkladom menšinovej vlády sú napríklad Dánsko, Švédsko či Nórsko. V Česku sú menšinové vlády pomerne časté, no nestabilné. 

Čítajte viac

SaS reaguje: Ak Matovič chce, aby Korčok ostal ministrom, musí odstúpiť

Dve menšinové vlády na Slovensku

Menšinovú vládu si Slovensko pamätá z čias vlády Mikuláša Dzurindu. Išlo o jeho druhú vládu. Vznikla po voľbách v roku 2002. Začínala ako vláda väčšinová, no postupne strácala podporu v parlamentu začali odchádzať poslanci z koaličných strán. Vyvrcholilo to v roku 2006, keď odišla KDH. Skončila však predčasne v dôsledku parlamentných volieb. 

Koniec vlády Petra Pellegriniho môžeme taktiež považovať za menšinovú vládu, hovorí Domin. Stratila nadpolovičnú väčšinu poslancov v parlamente. Strana Smer teda zažila menšinovú vládu do riadnych volieb v roku 2020.