Bangladéš chce vysťahovať utečencov na neobývateľný ostrov
Bangladéšska vláda je pripravená presťahovať príslušníkov etnickej menšiny Rohingov, ktorí utiekli pred násilím v susednom Mjanmarsku, na izolovaný ostrov v Bengálskom zálive. Kritici však poukazujú na to, že tento nízko položený ostrov je neobývateľný, pretože je pravidelne zaplavený.
Podľa aktivistov Rohingov vyvražďujú
Bangladéšska vláda uviedla, že ide o dočasné opatrenia a Rohingov napokon vrátia späť do Mjanmarska. Informovala agentúra Reuters. Asi 69-tisíc moslimských Rohingov utieklo z prevažne budhistického Mjanmarska, keď tamojšia armáda začala vojenskú operáciu proti povstalcom v Arakanskom štáte, kde Rohingovia žili. Dôvodom operácie bol októbrový prepad policajného stanoviska na hranici s Bangladéšom neznámymi ozbrojencami, pri ktorom zomrelo najmenej deväť policajtov.
Podľa medzinárodných organizácií pre ľudské práva sa mjanmarskí vojaci v rámci operácie v Arakanskom štáte dopúšťajú systematického vyvražďovania, znásilňovania a mučenia rohingských civilistov a likvidujú celé rohingské dediny. Bangladéš v súčasnosti oživil plán z roku 2015 a chce rohingských utečencov presunúť na ostrov Thengar Čár.
Ten vznikol asi pred desiatimi rokmi nahromadením usadenín z rieky Meghna a na väčšine máp ho nie je možné nájsť. Thengar Čár sa nachádza asi 30 kilometrov od ostrova Hatija, ktorý má 600-tisíc obyvateľov a približne deväť hodín cesty od utečeneckých táborov, kde Rohingovia momentálne žijú.
Mjanmarsko ich musí vziať späť
Bangladéšska vláda informovala, že plánuje Rohingov presťahovať na Thengar Čár postupne v súlade s tým, ako budú na ostrove vybudované prístrešia a ďalšie zariadenia. "Po zvážení všetkých aspektov sme prijali rozhodnutia premiestniť ich na ten ostrov," vyhlásil minister zahraničia Šahriar Alam. "Sme ochotní darovať im pre obživu hydinu alebo dobytok. Všetky tieto opatrenia sú však dočasné. Mjanmarsko si ich napokon bude musieť vziať späť," dodal. Jeden z vládnych predstaviteľov oblasti, pod ktorú ostrov Thengar Čár patrí, uviedol, že ostrov je izolovaný a počas prílivu býva zaplavený. Vláda by tam vraj ale mohla vybudovať hrádze, aby sa dalo na ostrove žiť.
Ostrov býva zaplavený taktiež v monzúnovom období, napísal spravodajský server BBC. Bangladéšski činitelia sa vyjadrili, že ostrov osadili stromami v snahe ochrániť pôdu pred povodňami. Potrvá však najmenej desať rokov, kým dokončia tento projekt.
Asi 30-tisíc rohingských utečencov v súčasnosti žije v oficiálnych utečeneckých táboroch pod správou OSN, desiatky tisíc ďalších prežívajú v provizórnych prístreškoch okolo týchto táborov alebo mesta Cox's Bázár. Experti odhadujú, že v Bangladéši je medzi 200 až 500-tisíc Rohingov bez dokladov.
Osud Rohingov je dlhodobo príčinou sporov medzi Bangladéšom a Mjanmarskom. Mjanmarské úrady ich považujú a prisťahovalcov z Bangladéša, ktorí do krajiny prišli väčšinou v obdobiach britskej koloniálnej nadvlády a v Mjanmarsku sú nelegálne. Príslušníkom asi miliónovej menšiny mjanmarské úrady preto odmietajú prideliť občianstvo a neuznávajú ich ako etnikum. Obojstranné násilnosti si v Arakanskom štáte vyžiadali v minulosti tisícky obetí. Ani v Bangladéši nie sú Rohingovia prijímaní a sú tam označovaní za "moslimských občanov Mjanmarska."