Na Slovensku máme nedostatok zubárov, pomôcť môžu investície
Slovákom hrozí, že im nebude mať kto ošetriť zuby. Takmer polovica zubných lekárov má totiž nad 50 rokov a približne 30 percent už dosahuje dôchodkový vek.
Nákladná výučba
V Registri zubných lekárov, ktorý vedie Slovenská komora zubných lekárov, bolo k januáru tohto roka registrovaných 3 536 zubných lekárov. Ako však upozornila komora, menej ako 26 rokov malo 90 z nich. Na druhej strane viac ako 60 rokov malo 1 307 lekárov v registri, čo je takmer zubných lekárov, ktorí môžu na Slovensku vykonávať prax. Cez 65 rokov má 666 registrovaných a 213 malo 70 a viac rokov.
Podľa SKZL na Slovensku chýbajú zubní lekári, v mestách je situácia lepšia, na vidieku a v istých regiónoch horšia. "Vďaka zubným lekárom, ktorí stále pracujú, hoci by pokojne mohli oddychovať na dôchodku, na Slovensku nie je katastrofálny deficit stomatológov," zhrnula komora. V akademickom roku 2015/2016 na slovenských lekárskych fakultách odbor zubné lekárstvo úspešne ukončilo 93 študentov.
Podľa prezidenta SKZL Igora Moravčíka sa dá situácia riešiť jediným možným spôsobom. "Pre nás je priorita, aby sme si vychovávali vlastnú generáciu nových zubných lekárov. Mali by sa do škôl prijímať vo väčšom počte zubní lekári, ktorí perspektívne zostanú na Slovensku. Kapacity našich škôl sú, samozrejme, obmedzené, ale musíme rátať, že takmer polovica, minimálne tretina z toho počtu, ktorý absolvuje u nás výučbu zubného lekárstva, sú zahraniční študenti, ktorí odchádzajú," poznamenal s tým, že výučba zubného lekárstva je pomerne nákladná a nedostatočne financovaná.
Slovensko ako prestupná stanica
Pre otvorený pracovný trh pre občanov EÚ viac absolventov zubného lekárstva zo Slovenska odíde, ako príde. Riešením by podľa SKZL teda mohli byť občania z krajín mimo EÚ. Od minulého roku platí pre uznávanie vzdelania absolventov z tzv. tretích krajín Metodické usmernenie 36/2016, ktoré vydal rezort školstva.
"U nás je to konkrétne najviac kolegov z Ukrajiny a z Ruskej federácie, ktorí sa uchádzajú o uznanie vzdelania. Títo boli vyzvaní k uskutočneniu rozdielovej skúšky, ktorá sa skladá z určitých krokov," priblížila Simona Dianišková, vedúca Katedry čeľustnej ortopédie Lekárskej fakulty Slovenskej zdravotníckej univerzity a predsedníčka Zahraničného výboru SKZL.
Prvá skúška sa uskutočnila 12. decembra minulého roka. "Ani jeden z 12 kandidátov z tretích krajín neuspel pri vstupnom teste, čo sa týka zubného lekárstva a ani jeden z 25 kandidátov všeobecného lekárstva na rôzne špecializácie týmto vstupným testom neprešiel," dodala.
Moravčík upozornil, že komora sa nemá prečo brániť prílevu zahraničných lekárov, ak sú dostatočne kvalitní, pretože nedostatok lekárov je na Slovensku pomerne akútny. Poukázal však na to, že Slovensko je pre zahraničných lekárov len prestupnou stanicou. "Treba si uvedomiť, že ak u nás lekárovi z tretej krajiny uznáme vzdelanie, za tri roky ho má plnohodnotné a môže cestovať po celej EÚ v rámci toho, že už potom mu je hocikde inde uznané," povedal Moravčík.