Čaputová je na strane mimovládok. Po rokoch práce si nezaslúžia šikanu, ale vďaku, odkazuje
Exprezidentka sa postavila na stranu mimovládnych organizácií, ktoré podľa nej čelia zbytočnej šikane. Reagovala tak na zákon, ktorý im má priniesť nové povinnosti a zvýšiť administratívnu záťaž.
Bývalá slovenská prezidentka Zuzana Čaputová sa zastala mimovládnych organizácií, ktoré podľa nej čelia zbytočnému tlaku.
Reagovala tak na rokovanie parlamentu, ktorý má rozhodovať o zákone, ktorý výrazne zvýši ich administratívnu záťaž. Podľa exprezidentky si mimovládky nezaslúžia šikanu, ale poďakovanie za dlhoročnú prácu v prospech verejnosti.
Demokracia je aj občiansky nesúhlas
„Niektoré mimovládne organizácie nesúhlasili s mojimi názormi, postojmi, ani s opatreniami vlády. Bolo to aj pre mňa nekomfortné, niekedy až obťažujúce, ako to už pre politikov býva. Ale bolo to demokratické, a to bolo to najdôležitejšie.“ uviedla Čaputová na Instagrame s tým, že si takýto prejav občianskej spoločnosti zaslúžil rešpekt.
Bývalá prezidentka pripomenula, že pred vstupom do politiky sama pracovala v treťom sektore, konkrétne v organizácii Via Iuris. Vďaka tomu podľa vlastných slov pozná mimovládny sektor „dlhé roky zvnútra aj z vonku“.
„Je pestrý, ako ľudia sami. Ale priťahuje najmä ľudí s ideálmi a nadšením pre veci verejné. Za 36 rokov našej novodobej histórie urobili všetky tieto združenia, nadácie a spolky množstvo skvelej roboty, často nahrádzali štát. V oblasti sociálnej, zdravotnej, vzdelávacej, či ochrany demokracie. Zrejme najviac to bolo vidieť v čase kríz,“ napísala Čaputová.
Dodala, že mimovládky sa podľa jej skúsenosti nikdy nebránili transparentnosti ani kontrole nakladania s verejnými zdrojmi a najmä sa „nikdy nebránili dialógu. Po tých rokoch si nezaslúžia šikanu, ale našu vďaku.“
Viac kontroly a povinností pre tretí sektor
Zákon, o ktorom parlament aktuálne rokuje, zavádza pre mimovládne organizácie nové povinnosti. Budú musieť odpovedať na infožiadosti od verejnosti, vypracúvať výkaz o transparentnosti a zverejňovať informácie o darcoch, ktorí im prispeli sumou vyššou ako 5-tisíc eur.
Rovnako budú musieť zverejňovať údaje o svojich orgánoch a ich členoch.
Po pozmeňujúcom návrhu strany Hlas zo zákona vypadla úprava týkajúca sa lobingu, proti ktorej sa postavili aj samotné mimovládky. Vládne strany Smer a Hlas už skôr ustúpili od pôvodného zámeru označovať mimovládky so zahraničným financovaním za „zahraničných agentov“.