Zničený plášť elektrárne v Černobyle si vyžiada roky opráv. Inžinieri mysleli na sneh aj tornáda, no nie na vojnu
Dron, ktorý vo februári poškodil ochranný plášť černobyľského reaktora, spôsobil škody, ktoré si budú vyžadovať roky opráv. Inžinier, ktorý sa podieľal na jeho výstavbe, priznal, že pri jeho plánovaní nebrali do úvahy vojnové riziká.
Informoval o tom spravodajský portál CNN Prima News s odvolaním sa na The New York Times.
Vo februári tohto roka došlo k poškodeniu krytu jadrovej elektrárne, keď ho zasiahol údajne ruský dron, pričom došlo k požiaru. Výroba dronu, ktorý spôsobil v plášti dieru, mala stáť iba približne 20-tisíc dolárov.
Oceľový plášť mal chrániť černobyľský reaktor pred ďalšími katastrofami.
„Zvažovali sme zemetrasenia, tornáda, silný vietor, storočné sneženie a všetky možné veci. Ale nebrali sme do úvahy vojnové udalosti,“ opísal pre NYT stavebný inžinier vo výslužbe Eric Schmieman, ktorý pracoval na stavbe ochranného plášťa 15 rokov. Podľa jeho slov pri plánovaní stavby zvážili množstvo potenciálnych nebezpečenstiev, no vojnové hrozby boli mimo rámca ich bezpečnostných analýz.
Podľa vyjadrenia Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu požiar spôsobil „rozsiahle škody“, avšak úroveň radiácie mimo Černobyľu naďalej zostáva v normálnych hraniciach.
Môže dôjsť k jeho výmene
Opravy poškodeného plášťa si podľa jadrových expertov môžu vyžadovať roky, čo by mohlo oddialiť plány na odstránenie rádioaktívneho odpadu, ktorý sa mal v nasledujúcich piatich rokoch bezpečne zlikvidovať. Okrem toho existuje riziko, že oceľový plášť začne korodovať alebo že sa ešte viac poškodí dočasný sarkofág, ktorý sa nachádza vnútri.
„Je to obrovský úspech postaviť niečo, čo by mohlo ochrániť Európu, Ukrajinu a svet pred tým, čo je vnútri. A teraz do toho Rusi v podstate urobili dieru, fyzicky aj obrazne,“ uvádzajú odborníci z organizácie Greenpeace.
Podľa nich je možné, že bude potrebné poškodený plášť demontovať a nahradiť ho novým, keďže došlo k poškodeniu jeho ochrannej funkcie.
Miesto najväčšej jadrovej katastrofy
Černobyľská jadrová elektráreň sa v apríli 1986 stala miestom najväčšej jadrovej katastrofy na svete. Havária a následný výbuch štvrtého bloku elektrárne si priamo na mieste a v nasledujúcich mesiacoch vyžiadali niekoľko desiatok životov. Celkovo v súvislosti s katastrofou podľa správy Černobylského fóra z roku 2005 zomrelo okolo 4 000 ľudí.
Štvrtý blok elektrárne, ktorú krátko po začiatku svojej invázie na Ukrajinu malo pod kontrolou Rusko, kým sa z oblasti stiahlo, mal od roku 2016 nový kryt so životnosťou 100 rokov. Jeho konštrukcia, ktorá je najväčšou pohyblivou konštrukciou na svete, stála 1,5 miliardy eur a podieľalo sa na nej 45 krajín.
Kryt váži viac ako 36 000 ton (je trikrát ťažší ako napríklad Eiffelova veža), dlhý 162 metrov, široký 260 metrov a vysoký 108 metrov. Celková plocha opláštenia stavby (86 000 metrov štvorcových) predstavuje približne veľkosť 12 futbalových ihrísk. Stavba by mala vydržať teploty od mínus 43 stupňov do 42 stupňov nad nulou.
