Zubatí inžinieri vyčíňajú v Trenčíne. Pustili sa do vŕb v blízkosti centra mesta
V Trenčíne vyčíňajú bobry. Pustili sa do 50-ročných vŕb v blízkosti centra. Pri silnom vetre môžu mohutné stromy popadať. Riešenie problému viazne. Na nákup ochranného pletiva nie sú peniaze.
Pod hradom Matúša Čáka sa bobria rodina zabývala pred desiatimi rokmi. Pracovité hlodavce zlikvidovali už desiatky drevín. Prišlo aj na túto osemdesiatročnú vŕbu.
„Obvod tohto kmeňa je určite viacej ako tri metre, v priemere viacej ako meter, a vidíte pustí sa aj do takéhoto najväčšieho stromu,“ povedal tajomník MO SRZ Trenčín Marek Macháč.
„Ten bobor si nevyberá všade kde má vhodný biotop, kde je potravinová ponuka všade tam sa usídli a vytvorí si teritórium,“ vysvetlil zoolog CHKO Biele Karpaty Martin Mokráň.
Oddychovú zónu pri Váhu denne využívajú športovci, rybári aj rodiny s deťmi. Ohryzené stromy môžu byť nebezpečné.
„Stačí slabý vietor a tie konáre, poprípade celé stromy potom padajú nekontrolovane,“ dodal Macháč.
Robia vrásky aj vodohospodárom
Pracovité bobry robia vrásky aj vodohospodárom. Zvalené kmene končia vo Váhu a sú rizikové pre vodné stavby.
„Bobor, jeho hrádze spôsobujú škody, ktoré v prípade nepriaznivého počasia môžu spôsobiť zátarasy a následne záplavy, čím sú ohrozené ľudské životy a ich obydlia. Z pohľadu ochrany pred povodňami je nevyhnutné takéto prekážky odstraňovať,“ vysvetlil hovorca Slovenského vodohospodárskeho podniku Marián Bocák.
Zariadenia sociálnych služieb by mali pribúdať ako huby po daždi. Rezort práce na to vyčlenil prostriedky

Plán pre problémové situácie
Bobor je chránený druh. Odborníci však pripravujú plán pre problémové situácie.
„Pripravuje sa na program starostlivosti o určeného živočícha bobra, čiže je možné, že v krátkej dobe dôjde k nejakému manažmentu tohto druhu,“ vysvetlil Mokráň.
Zabezpečenie pletivom
Ľudia chcú stromy zachrániť, v lete vytvárajú príjemný tieň. Zatiaľ sa skúšajú technické riešenia. Niektoré vŕby už ochranári a rybári zabezpečili pletivom.
„Lenže sú to samozrejme veľké náklady. keď si pozriete sú tu stovky stromov, ktoré by sa museli individuálne chrániť, otázka je kto by znášal tie náklady na to,“ dodal Mokráň.
„My to robíme viacmenej z našich nákladov ako rybári,“ povedal Macháč.
Ak sa na nákup pletiva nájdu sponzori, rybári sú ochotní v ochrane stromov pokračovať.
Máš dobrý tip na reportáž?
Stiahni appku a pošli video zaujimavých udalostí z tvojho regiónu.
Zistiť viac