Francúzsko hostilo samit o Ukrajine: Niektoré štáty chcú vyslať vojakov, Rusko o tom nerozhoduje, odkázal Macron
Lídri troch desiatok krajín Európskej únie, Británie, Kanady a Turecka sa vo štvrtok na pozvanie francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona stretli v Paríži, aby rokovali o ďalšej podpore Ukrajine, ktorá čelí ruskej agresii. Medzi kľúčové témy samitu, na ktorom sa zúčastnil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, patrili mierové rokovania sprostredkované Spojenými štátmi a bezpečnostné záruky pre Kyjev.
Po skončení samitu britský premiér Keir Starmer a nemecký kancelár Olaf Scholz zhodne vyhlásili, že „nenastal čas na rušenie sankcií voči Rusku“.
Zrušenie až po mierovej dohode
Scholz zdôraznil, že hovoriť o ich zrušení bude možné až vo chvíli, keď sa dosiahne mierová dohoda. „K tomu je zatiaľ bohužiaľ stále veľmi ďaleko,“ povedal podľa agentúry Reuters. Zelenskyj dodal, že sa všetci lídri zhodli, že Moskve nejde o skutočný mier, ale len o zrušenie západných obmedzení.
Rusko žiada zmiernenie sankcií výmenou za prímerie v Čiernom mori a zastavenie útokov na ukrajinskú infraštruktúru. Podľa lídrov je to dôkaz, že cieľom Kremľa nie je mier, ale len oslabenie medzinárodného tlaku.
Macron ešte pred samitom telefonoval s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, ktorý podľa francúzskej strany opakuje, že zodpovednosť za bezpečnosť Ukrajiny po dohode o mieri ponesú najmä európske krajiny.
Francúzsky prezident zároveň prisľúbil Ukrajine dodatočnú vojenskú pomoc vo výške dvoch miliárd eur a vyzval ostatných spojencov, aby nasledovali jeho príklad.
Na potrebe silnej ukrajinskej armády teraz aj v budúcnosti kvôli odstrašeniu Ruska sa dnes zhodli zástupcovia troch desiatok krajín. Počítajú preto s ďalšími dodávkami vojenského materiálu, ale aj podporou ukrajinského obranného priemyslu či výmenou spravodajských informácií, povedal po rokovaní český premiér Petr Fiala.
Zástupcovia tridsiatky krajín sa v Paríži zišli na Macronovo pozvanie, samit takzvanej koalície ochotných nadväzoval na viacero predchádzajúcich podobných stretnutí. "Ukázali sme jednotu nielen európskych štátov, veľmi silnú vôľu pomáhať Ukrajine a dosiahnuť spravodlivý a dlhodobý mier," uviedol Fiala.
Česká muničná iniciatíva
Fiala informoval aj o českej muničnej iniciatíve. Zopakoval, že Česko dokáže aj tento rok garantovať minimálne rovnaké dodávky ako vlani – išlo o 1,5 milióna kusov veľkorážovej munície vrátane viac ako pol milióna nábojov kalibru 155 mm.
Zhoda o potrebe silnej ukrajinskej armády podľa neho znamená nielen ďalšie dodávky delostreleckej munície, systémov protivzdušnej obrany, rakiet a leteckej výzbroje, ale aj podporu výroby bezpilotných prostriedkov priamo na Ukrajine. Súčasťou je aj výcvik vojakov a spravodajská spolupráca.
Diskusia o vyslaní mierových jednotiek na Ukrajinu je podľa Fialu stále predčasná. "Téma je vo vzduchu, ale nie je na stole," uviedol.
Potrebné je poznať detaily prímeria aj štatút prípadných jednotiek. Český prezident Petr Pavel pritom naznačil, že by českí vojaci na podobnej misii participovať mali.
Niektoré krajiny prejavili záujem
Rusko nebude rozhodovať o tom, či európske krajiny po prípadnom uzavretí mierovej dohody vyšlú svojich vojakov na Ukrajinu. Po parížskom samite to vyhlásil Emmanuel Macron. Uviedol, že na pláne iniciovanom Francúzskom a Britániou sa teraz chcú podieľať aj niektoré ďalšie štáty.
"Budeme pripravení zabezpečiť, aby mierová dohoda fungovala v praxi, keď bude dohodnutá jej presná podoba," uviedol britský premiér Keir Starmer. Zároveň dodal, že rokovania by sa nemali ťahať mesiace, ale byť vecou najbližších týždňov.
Macron zdôraznil, že nepôjde o klasické mierové jednotky. Európski vojaci by mali pôsobiť vo viacerých strategických oblastiach na zabezpečenie mieru a stability.
Nemecký kancelár Olaf Scholz sa k myšlienke vyslania vojakov stavia naďalej rezervovane. Podľa DPA uviedol, že momentálne vôbec nie je jasné, v akej podobe by takáto misia mohla fungovať.
Fiala zopakoval, že hlavnou prioritou je naďalej podpora ukrajinskej armády, nie diskusia o vojenskej misii.
"Kto volá dnes po zrušení sankcií, tak pomáha Rusku, stojí na strane agresie a pokračovania vojny," vyhlásil Fiala. Účastnícke štáty sa podľa neho zhodli, že do budúcnosti musia byť silnejšie ako Rusko – nielen vojensky, ale aj politicky a ekonomicky.