Vyslanie vojakov na Ukrajinu rozdeľuje Európu. Ktoré krajiny sú za a čo zatiaľ vieme o „koalícii ochotných“?
Nasadenie západných vojsk na Ukrajine by mohlo podľa viacerých lídrov pomôcť upevniť prípadné prímerie a zároveň posilniť dlhodobú dôveru v krajine, ktorá už vyše tri roky čelí ruskej agresii. O myšlienke mierovej misie sa cez víkend opäť intenzívne diskutovalo.
Do centra pozornosti sa dostala takzvaná koalícia ochotných - spoločenstvo štátov, ktoré by mohli vyslať svoje jednotky s cieľom podporiť stabilitu na Ukrajine. Český prezident Petr Pavel v rozhovore pre portál Jevropejska Pravda uviedol, že ak sa podarí nájsť spoločnú vôľu, Česká republika by sa mala k tejto iniciatíve pridať.
Churchillovské ambície európskych lídrov
Britský premiér Keir Starmer považuje aktuálnu bezpečnostnú situáciu v Európe za generačnú výzvu. „Myslím si, že je to niečo väčšie ako len frontová línia na Ukrajine. Ide o frontovú líniu Európy a Spojeného kráľovstva. Ide o našu národnú bezpečnosť a som presvedčený, že musíme urobiť viac,“ dodal s tým, že Európa „musí urobiť ťažký kus práce v oblasti obrany".
Osobitný predstaviteľ USA pre Blízky východ Steven Witkoff však Starmerov bezpečnostný plán ostro skritizoval. V rozhovore pre BBC označil predstavu o mierových silách za „zjednodušené chápanie“ európskych lídrov, ktorí podľa neho „chcú byť všetci ako Winston Churchill“. Jeho slová zazneli krátko pred ďalšou sériou rokovaní medzi USA, Ruskom a Ukrajinou v Saudskej Arábii.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyhlásil, že rozhodnutie o prítomnosti zahraničných jednotiek by malo byť výhradné v rukách Kyjeva, nie Moskvy. Nové kolo rokovaní európskych lídrov by sa malo uskutočniť už tento týždeň v Paríži.
Mierová misia v praxi
Podľa BBC by sa mali medzinárodné jednotky na Ukrajine zamerať predovšetkým na podporu prímeria, ktoré by slúžilo ako základ pre ďalšiu stabilizáciu krajiny. V praxi by mohlo ísť o zabezpečenie vzdušného priestoru, ochranu miest a prístavov, ale aj kľúčovej energetickej infraštruktúry. Jednou z priorít by bola aj námorná prítomnosť v Čiernom mori na podporu bezpečného obchodu.
Objavujú sa špekulácie, že „koalícia ochotných“ by mohla počítať s vyše 10 000 vojakmi, čo ale nateraz nepotvrdili žiadne oficiálne zdroje. Celý plán však naráža na zásadnú podmienku - dosiahnutie prímeria. Kremeľ opakovane deklaroval, že nebude súhlasiť so žiadnym prímerím, ak budú na Ukrajine operovať európske a iné ozbrojené sily.
Kto sa hlási?
Rastúci záujem európskych štátov naznačuje posun v obrannom myslení. Kým doteraz sa starý kontinent spoliehal najmä na Spojené štáty, vojna na Ukrajine poukazuje na potrebu väčšej samostatnosti.
Zatiaľ čo prezident Pavel účasť Česka v koalícii podporuje, v politickom priestore zaznievajú aj odmietavé postoje. Predseda opozičného hnutia ANO Andrej Babiš varoval, že „našich vojakov potrebujeme predovšetkým doma“, uviedol pre Seznam Zprávy. Podľa českého premiéra Petra Fialu sú takéto debaty predčasné: „Teraz sa sústreďujeme na podporu ukrajinskej armády, aby sa mohla brániť. To je momentálne najdôležitejšie.“
Členstvo sa rozrastá, podpora silnie
Mierovú misiu podporuje aj Fínsko. „Určite sme súčasťou koalície ochotných a skúmame balík spôsobilostí, ktoré musíme predložiť na pomoc Ukrajine pri zabezpečovaní bezpečnosti,“ povedala ministerka zahraničných vecí Elina Valtonenová pre rozhlasovú stanicu Times Radio.
Podľa vojenského analytika Michaela Clarkea sa do iniciatívy pravdepodobne zapoja aj pobaltské štáty - Estónsko, Litva a Lotyšsko.
Pripravenosť vyslať svojich vojakov na Ukrajinu signalizovalo aj Turecko, ktoré má druhú najväčšiu armádu v NATO. Anonymný zdroj pre britský portál Sky News však zdôraznil, že zatiaľ nebolo prijaté žiadne konkrétne rozhodnutie.
