Juhokórejský ústavný súd zamietol žalobu premiéra Han Tok-sua. Vracia sa tak do funkcie úradujúceho prezidenta
Ústavný súd v Južnej Kórei v pondelok (24. 3.) zrušil odvolanie Han Tok-sua a dosadil ho späť do funkcie premiéra a úradujúceho prezidenta. Napísal to web The Korea Times. Oba posty doteraz zastával minister financií Čche Sang-mok. Na verdikt súdu čaká tiež zosadený prezident Jun Sok-jol kvôli decembrovému vyhláseniu stanného práva.
Súdu poďakoval za múdre rozhodnutie
„Ďakujem Ústavnému súdu za jeho múdre rozhodnutie. Najprv sa budem zaoberať naliehavými záležitosťami. Ako úradujúci prezident vynaložím všetko svoje úsilie na zabezpečenie stabilnej vlády a našich národných záujmov v prebiehajúcej obchodnej vojne, ktorá sa už stala realitou,“ citovala agentúra Jonhap Hanova prvé slová po vyhlásení rozsudku.
Po návrate do funkcie vyzval Han úrady na maximálne nasadenie pri hasení lesných požiarov na východe krajiny, pri ktorých v sobotu zomreli štyria ľudia, na posilnenie vnútornej vojenskej pripravenosti a spolupráce s USA a ďalšími partnerskými krajinami.
Opozíciou ovládaný parlament Hana z oboch funkcií odvolal vlani 27. decembra. Han podľa opozície nezabránil vyhláseniu mimoriadneho stavu, nevymenoval dodatočných troch sudcov ústavného súdu ani osobitného vyšetrovateľa v Junovom prípade a vetoval návrh zákona na zriadenie iného vyšetrovateľa zaoberajúceho sa prvou dámou Kim Kon-hi, ktorá mala podľa nich manipulovať s akciami, dodal web.
Obžaloba Han Tok-sua obsahovala päť bodov vrátane jeho údajného zapojenia do vyhlásenia stanného práva či odmietnutia vymenovať ďalších sudcov ústavného súdu. Suspendovaný premiér však odmietol svoje pochybenie a tvrdil, že bol proti zavedeniu stanného práva a popieral i účasť na zásahu vojakov v priestoroch parlamentu, kde poslanci hlasovali o jeho zrušení.
Parlament údajne zneužil svoje právomoci
Na zrušení Hanovho odvolania sa zhodlo sedem z ôsmich ústavných sudcov, minimálny počet bol šesť sudcov. Rozhodli, že obvinenia vznesené proti nemu nie sú v rozpore so zákonom alebo nie sú dostatočne závažné na to, aby boli zbavené funkcie. Nevymenovanie ústavných sudcov sa síce rovnalo porušeniu ústavy a zákona, to ale nebol dôvod na odvolanie z funkcie, dodali.
Návrh na odvolanie podľa nich ani nespĺňal požadované kvórum, keď prešiel parlamentom. V decembri za Hanov koniec v úlohe premiéra hlasovalo 151 poslancov, čo je tesná väčšina z 300-členného zákonodarného zboru. Avšak vzhľadom na to, že Han v tom čase vykonával tiež funkciu úradujúceho prezidenta, musela pre jeho odvolanie platiť dvojtretinová hranica, teda 200 hlasov, poznamenali The Korea Times.
„Dnešné rozhodnutie znovu potvrdzuje, že nadmerné odvolávania Národným zhromaždením sú bezohľadným a podlým politickým útokom,“ uviedla podľa Jonhapu prezidentská kancelária, ktorá dosadenie Hana späť do funkcie privítala.
Verdikt podľa nej dokazuje, že parlament zneužil svoje právomoci na odvolanie predstaviteľov štátu. Vyjadrenie prichádza tri dni po tom, ako opozícia podala návrh na odvolanie dnes už bývalého úradujúceho prezidenta a premiéra Čcheho, ktorý odmietal vymenovať posledného, deviateho ústavného sudcu Ma Un-hjuka.
Stanné právo a zosadený prezident Jun
Opozičná Demokratická strana (DS) naopak rozhodnutie súdu označila za "poľutovaniahodné" a staronového premiéra a úradujúceho prezidenta vyzvala, aby deviateho sudcu vymenoval.
Osemčlenný ústavný súd bude rozhodovať aj v prípade vyhlásenia stanného práva zosadeným prezidentom Junom, ktorý čelí obvineniu zo vzbury a zneužitia právomoci.
Politická kríza v Južnej Kórei vypukla vlani 3. decembra, keď Jun vyhlásil stanné právo kvôli údajným sympatiám opozície voči Severnej Kórei a údajnej protištátnej činnosti opozičných predstaviteľov. Len niekoľko hodín po ohlásení stanného práva sa však proti prezidentovmu kroku postavil parlament a výnimočný režim nakoniec zrušila vláda.
Opozíciou ovládaný parlament Juna 14. decembra zbavil prezidentských právomocí a chce ho odvolať, čo je krok, s ktorým musí do 180 dní vysloviť súhlas minimálne šesť ústavných sudcov. Ak tak urobí, musia sa do 60 dní konať nové voľby.