Ukrajinskí vojaci opísali chaotický ústup z Kurskej oblasti: Mnohí utekali peši o život, ofenzíva ale stála za to
Hoci sa ukrajinské jednotky z Kurska museli stiahnuť, mnohí vojaci považujú vpád do Ruska za dôležitý. Ústup z ruského mesta Sudža ale opísali ako chaotický a zle koordinovaný.
Len pred niekoľkými dňami podnikal Artem Kariakin so svojou jednotkou pravidelné výpady za ukrajinskú hranicu až do ruského mesta Sudža.
Rozkaz na ústup prišiel príliš neskoro
Na mobile pustil reportérovi BBC zábery z ich poslednej misie. Video zachytáva ústup ukrajinských síl z oblasti ruského Kurska. Cesta je lemovaná troskami a desiatkami zhorených vojenských aj civilných vozidiel.
Na pozore je aj vojak so zbraňou, ktorý sleduje obzor. Hrozba útoku dronom visí vo vzduchu. Zrazu jeden priletí zozadu smerom k ich nákladnému autu. Vyletia iskry, ale pokračujú ďalej.
„Mali sme šťastie,“ povedal Artem. Výbuch nebol dostatočne silný, aby ich zastavil. Vedľajšie vozidlo však také šťastie nemalo. V plameňoch sa už menilo na vrak.
Artem priznal, že ukrajinský ústup zo Sudže, najväčšieho mesta, ktoré Ukrajina držala v Kursku, „nebol dobre zorganizovaný“.
„Bolo to dosť chaotické. Mnohé jednotky odišli v zmätku. Myslím si, že problém bol v tom, že rozkaz na ústup prišiel príliš neskoro,“ opísal.
Ofenzívu považujú za úspech
Jednotky podľa Artema Kariakina čelili počas operácií v ruskom Kursku vážnym problémom, najmä výpadku spojenia. Satelitný systém Starlink, ktorý bežne používajú, na ruskom území nefungoval, čo ich odrezalo od velenia aj koordinácie.
Napriek tomu označil 27-ročný vojak ofenzívu za úspech. BBC tvrdil, že prinútila Rusko stiahnuť jednotky z iných frontových línií. Väčšina Ukrajincov sa stihla stiahnuť, mnohí aj pešo. Dodal však, že operácia bola priveľmi obmedzená a závislá od jednej zásobovacej trasy a práve to sa im mohlo stať osudným.
Kým utekali z frontu, Putin telefonoval s Trumpom
Zatiaľ čo Artem a jeho muži utekali o život, americký prezident Donald Trump a ruský prezident Vladimir Putin spolu telefonovali o pokusoch ukončiť vojnu. Artem hovorí, že mu to pripadá „absurdné“.
„Pre mňa sú tieto telefonáty medzi Trumpom a Putinom jednoducho surrealistické,“ uviedol. „Trump chce ukončiť vojnu, lebo to sľúbil a Putin chce Trumpa oklamať, aby mohol pokračovať vo svojej vojne. Nemôžem ich rozhovory brať vážne.“
Artem, ktorého domov je dnes v Ruskom okupovanej Luhanskej oblasti, reportérovi BBC hovoril, že je sklamaný z USA a Trumpa. „Ako sa asi môžem cítiť, keď ma chcú donútiť len tak opustiť môj domov?“ pýtal sa.
Artem neveril, že by bol Putin ochotný vzdať sa čo i len časti ruského územia výmenou za ukrajinské oblasti pod okupáciou. Napriek tomu považuje ukrajinskú ofenzívu v Kursku za dôležitú pre ochranu vlastných hraníc. Aj keď boli ukrajinské jednotky zatlačené späť, stále držia vyvýšené pozície pri Sumskej oblasti.
Bežný deň na fronte
Ukrajinské nájazdy na ruské územie pokračujú - vrátane Kurska a Belgorodu. Na ich plánovaní sa podieľa aj útočný prápor Serhija, ktorý počas nočných misií hľadal poškodenú techniku.
Sám Serhij sa narodil v Rusku, dnes má bieloruské občianstvo a bojuje za Ukrajinu. Útoky na svoju bývalú vlasť obhajoval, podľa neho ide o reakciu na ruskú snahu vytvoriť nárazníkové pásmo na ukrajinskom území.
Počas jednej misie musel Serhij zmeniť cieľ, keď sa v oblasti objavili ruské drony. Prechádzal krajinou poznačenou náletmi, v diaľke vybuchovali ďalšie bomby. Napokon našiel poškodené americké bojové vozidlo Bradley, ktoré už bolo stiahnuté z bojiska a naložené na transport.
Veliteľ vozidla potvrdil, že bojovali na ruskom území. Podmienky opisuje ako náročné, no stále zvládnuteľné. Bradley symbolizuje závislosť Ukrajiny od americkej techniky a práve tá je podľa Serhija ohrozená. V čase, keď sa Donald Trump zameriava na mierové rokovania, Serhij varoval, že „dohody sa uzatvárajú poza náš chrbát.“
Chcú koniec vojny, ale nie za každú cenu
Stačila by európska „koalícia ochotných“ na to, aby zaručila bezpečnosť Ukrajiny a zastúpila by prípadné prázdne miesto po USA?
„Myslím si, že ak Amerika Ukrajine nepomôže, prímerie bude dohodnuté čoskoro, ale za extrémne nevýhodných podmienok pre Ukrajinu,“ myslí si Serhij.
„Európa zjavne tento konflikt nedokáže vyriešiť sama. Nie sú dosť silní. Sústreďovali sa na vlastné ekonomiky namiesto toho, aby mysleli na bezpečnosť,“ dodal s tým, že chce, aby sa vojna skončila. Ako mnohí Ukrajinci, aj on by si želal mier – ale nie za každú cenu.