Dane z nehnuteľností sú ako Columbova žena, nikto ich nikdy nevidel. Odborník: Štát chce, aby vlastníci bytov platili viac

Minister financií zvažuje zavedenie vyšších daní pre vlastníkov viacerých bytov. O možnom zvýšení daňového zaťaženia rokuje so zástupcami miest a obcí. Viac o tejto problematike povedal odborník na financie z časopisu Forbes Ľuboslav Kačalka.

Bratislava panoráma mesto bytovky nehnuteľnosti
Foto: TASR/Dano Veselský

Nové pravidlá by sa mohli dotknúť nielen fyzických osôb, ale aj firiem, ktoré prenajímajú priestory v administratívnych budovách. Zvýšenie dane z nehnuteľností by mohlo priniesť do štátneho rozpočtu stovky miliónov eur.

„Vyššie dane z nehnuteľností na Slovensku sú ako Columbova žena. Veľa sa o nich hovorí, mám taký pocit, že 10 rokov. Zatiaľ sme nevideli žiadny konkrétny návrh, ako ich zvýšiť,“ zaznelo v diskusii.

Téma sa podľa Kačalku dostala do slepej uličky najmä z dvoch dôvodov – pre zložitosť rozdelenia kompetencií medzi štátom a samosprávami a nízkej výnosnosti tejto dane v porovnaní s inými zdrojmi príjmov.

„Najmä v menších obciach je problém, že starosta býva medzi ľuďmi. Zvýšenie daní by sa mu mohlo politicky vypomstiť,“ upozorňuje odborník. Zároveň dodáva, že súčasný systém nedokáže rozlíšiť kvalitu nehnuteľností – luxusná vila a schátraný dom môžu niesť rovnakú daňovú záťaž.

Vlastníci viacerých bytov by platili viac

Ministerstvo financií rokuje so zástupcami miest a obcí o možných zmenách. Jedným z návrhov je zvýšenie dane pre vlastníkov viacerých bytov. Výhodnejšiu sadzbu by mal iba byt s trvalým pobytom, ostatné by podliehali vyššiemu zdaneniu.

Cieľom je zasiahnuť najmä vlastníkov investičných bytov, ktoré ostávajú prázdne a slúžia len na zhodnotenie majetku.

„V niektorých bratislavských lokalitách stačí večer pozrieť na rozsvietené okná a je jasné, ktoré byty sú neobývané,“ uviedol Kačalka.

Zmeny by sa mohli dotknúť aj komerčných nehnuteľností, napríklad výškových administratívnych budov. V súčasnosti sa daň počíta prevažne zo zastavanej plochy a každé ďalšie poschodie je zaťažené len minimálne.

„Dnes sa platí viac za prízemnú halu ako za úzku výškovú budovu s desiatkami poschodí,“ pripomína odborník.

Nastaviť výšku dane podľa inflácie

Primátori a starostovia zároveň navrhujú, aby sa výška dane automaticky upravovala podľa inflácie, čím by sa vyhli každoročným nepopulárnym rozhodnutiam.

Kačalka však varuje pred stratou zodpovednosti: „Samotný názov samospráva hovorí, že to nie je len predĺžená ruka štátu. Musí vedieť obhájiť svoje rozhodnutia pred občanmi.

Zvýšenie dane môže mať dopad aj na realitný trh. Pri prenájmoch hrozí rast cien, keďže prenajímateľ premieta vyššie náklady do nájomného. Naopak, v prípade príliš vysokého zdanenia môže dôjsť k vyššiemu predaju bytov a tým k poklesu cien. V hre je aj zvýšenie poplatku za rozvoj, ktorý platia developeri. To by sa však podľa Kačalku mohlo negatívne odraziť na dostupnosti bývania.

Výnos z dane z nehnuteľností bol vlani približne 600 miliónov eur. Podľa odborníkov by sa po zmenách mohol zvýšiť o stovky miliónov, no len za predpokladu, že sa podarí efektívne nastaviť sadzby a zabrániť únikom.

Celý rozhovor si môžete pozrieť nižšie:

zdielať
zdielať
sledovať
mReportér edit
Komentáre k článku
Zdielajte článok