Choroba, ktorá kedysi zdecimovala stovky fariem, je späť. Čo je to slintačka a krívačka a aké sú riziká?
Slovensko čelí výnimočne vážnej situácii, ktorá v regióne nemá obdobu celé desaťročia. Vysoko nákazlivé ochorenie ohrozuje nielen hospodárske zvieratá, ale aj stabilitu celého agrosektora. Čo je to vlastne slintačka a krívačka?
Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Richard Takáč (Smer-SD) potvrdil v piatok výskyt slintačky a krívačky (SLAK) v troch chovoch hovädzieho dobytka v okresoch Komárno a Dunajská Streda.
Už začiatkom tohto roka zaznamenali v prvej polovici januára výskyt tohto mimoriadne nákazlivého ochorenia hospodárskych zvierat v Nemecku v čriede byvolov na farme v meste Hönow neďaleko Berlína a začiatkom tohto mesiaca sa objavila nákaza SLAK na farme chovu hovädzieho dobytka pri maďarskom Kisbajcsi, asi 2,5 kilometra od hraníc so Slovenskom.
O čo ide?
Slintačka a krívačka je závažná, vysoko nákazlivá, horúčkovitá vírusová choroba hospodárskych zvierat s významnými ekonomickými dosahmi. Postihuje hovädzí dobytok, ošípané, ovce, kozy a ostatné raticové prežúvavce. Pôvodcom slintačky a krívačky je aphthovirus z čeľade Picornaviridae, ktorý je vo vonkajšom prostredí relatívne vysoko odolný.
Diagnostikovaných bolo sedem základných typov vírusu SLAK, označujú sa ako typ O, A, C (európske typy), SAT1, SAT2, SAT3 (africké typy) a typ Asia1 (ázijský typ). Na túto chorobu nejestvuje liečba, všetky postihnuté zvieratá treba utratiť a neškodne zlikvidovať.
Zdrojom infekcie sú choré živé alebo mŕtve zvieratá, ich sekréty, exkréty a všetky produkty pochádzajúce z nich. Vírus schopný infikovať ďalšie jedince sa vylučuje najmä slinami, lymfou a tkanivom odpadávajúcich stien z prasknutých pľuzgierov, ako aj mliekom, močom, výkalmi, semenom a vydychovaným vzduchom.
Z hľadiska nákazy je mimoriadne nebezpečná skutočnosť, že vylučovanie vírusu sa začína už počas inkubačnej doby choroby, teda v čase, kedy nie sú pozorované ešte žiadne klinické príznaky.
Okrem priameho prenosu vírusu kontaktom chorého zvieraťa so zdravým sa SLAK šíri najmä nepriamym prenosom, napríklad krmivom, podstielkou, hnojom, močovkou, dopravnými prostriedkami či prachom.
V akom ohrození sú zvieratá a v akom ľudia?
Toto ochorenie je zriedka fatálne u dospelých jedincov (úhyn maximálne do 5 percent), častejšie býva vysoká úmrtnosť u mladých zvierat (50 - 100 percent) v dôsledku zápalov srdcového svalu alebo nedostatku mlieka pri infekcii matky.
V súčasnom období je vakcinácia proti slintačke a krívačke v Európskej únii zakázaná a je možná len núdzová vakcinácia po potvrdení choroby.
Na človeka sa prenáša táto choroba len veľmi zriedkavo. Z minulosti je známych iba niekoľko prípadov sprevádzaných horúčkami a pľuzgiermi v ústach, na prstoch rúk i nôh. V rokoch 1921 až 2007 zaznamenali na svete približne len 40 prípadov nákazy človeka vírusom SLAK.
Mimoriadne riziko predstavuje mäso a produkty z chorých alebo nakazených zvierat, ako aj všetky druhy zvierat, ale najmä tie, ktoré sa pohybujú v blízkosti chovných priestorov, či už domáce alebo voľne žijúce zvieratá vrátane hlodavcov, vtákov, hmyzu.
V Československu sa slintačka a krívačka objavila naposledy pred viac ako polstoročím v prvej polovici 70. rokov minulého storočia. Vírus prenikol na naše územie z juhovýchodnej Európy, pričom nákaza sa vyskytla celkove vo vyše 170 ohniskách.