Lídri 26 krajín EÚ sa v Bruseli zhodli na podpore Ukrajiny. Fico: Dobrovoľnosť iniciatívy využijeme a nepošleme ani cent
Prezidenti a premiéri 26 členských krajín Európskej únie sa na samite lídrov v Bruseli zhodli na ďalšej podpore brániacej sa Ukrajiny. Potvrdil to únijný zdroj.
Obchodná vojna s USA?
Lídri členských krajín EÚ vo štvrtok večer v rámci takzvaného inkluzívneho samitu eurozóny, čiže rokovaní aj za prítomnosti šéfov vlád a štátov z krajín neplatiacich eurom, prebrali okrem iného aj hrozby obchodnej vojny s USA, hoci to nebola jedna z tém rokovaní.
Hovorkyňa predsedu Európskej rady Beatriz Navarrová spresnila, že lídri v tejto časti svojich rozhovoroch nastolili aj tému možnej obchodnej vojny s USA, posilnenie vnútorného trhu EÚ, zníženie cien energií a zrýchlenie energetických prepojení naprieč Európou, výhody integrácie finančných trhov a tiež dôležitosť proaktívnej obchodnej politiky.
Írsky minister financií a predseda Euroskupiny (ministri financií eurozóny) Paschal Donohue, ktorý bol pozvaným hosťom na samite eurozóny, vyhlásil, že neistota v obchodovaní bude mať "korozívny účinok" na počet pracovných miest a životnú úroveň Európanov. Na adresu možného vplyvu amerických ciel voči EÚ povedal, že by to bolo "zlé pre Írsko, zlé pre Európu a zlé pre globálny obchod", a spresnil, že nové clá budú zlé pre hospodárky rast, zamestnanosť a infláciu.
Týždenník Politico na okraj samitu pripomenul, že viacerí lídri členských krajín sa rovnako obávajú, že obchodná vojna s USA negatívne ovplyvní európsku ekonomiku.
Odchádzajúci nemecký kancelár Olaf Scholz po príchode do Bruselu varoval, že USA sú veľkou ekonomikou a dovolia si viesť obchodnú vojnu na dlhý čas. Podľa nemenovaných diplomatov naliehal na Európsku komisiu, aby si v reakcii na colné hrozby z Washingtonu, "zachovala chladnú hlavu". Rovnaký postoj vyjadril aj írsky premiér Micheál Martin a talianska premiérka Giorgia Meloniová to vo štvrtok večer zopakovala pred novinármi v Bruseli.
Podľa Meloniovej obchodná vojna s USA môže zvýšiť infláciu v Únii a v konečnom dôsledku podkopať ekonomický rast v Európe. Poukázala tiež na odhady, že jednostranné americké clá by zasiahli tempo rastu eurozóny o 0,3 percentuálneho bodu v prvom roku a až o 0,5 percentuálneho bodu, ak by EÚ podnikla odvetné opatrenia a zaviedla vlastné clá na americké tovary.
Pozrite si reportáž z 20. marca 2025 o odložení odvetných ciel voči USA:
Lídri EÚ sa zhodli na potrebe posilnenia obrannej pripravenosti do roku 2030
Lídri Európskej únie sa na štvrtkovom samite v Bruseli podľa viacerých delegácií dohodli, že podniknú všetky potrebné kroky na posilnenie obrannej pripravenosti Európy do roku 2030.
Európska únia tak plánuje výrazne zvýšiť výdavky na obranu a v nasledujúcich rokoch zaistiť 800 miliárd eur vrátane 150 miliárd vo forme pôžičiek na zbrojné projekty a výnimiek z pravidiel bloku o zadlžovaní pre investície do obrany.
Cieľom tohto úsilia je podľa agentúry aj zvýšenie vojenskej podpory pre Ukrajinu v jej vojne s Ruskom. Plán na výrazné zvýšenie výdavkov na obranu prichádza v súvislosti s rastúcimi obavami v Európskej komisii, že blok sa musí urýchlene pripraviť na riziko rozsiahleho konfliktu s Ruskom.
V dokumente predloženom v stredu Komisia varovala, že história európskym lídrom neodpustí, ak nebudú konať. Takzvaná biela kniha o budúcnosti európskej obrany predpokladá masívne investície do obrany, spoločné nákupy, ako aj prehĺbenie celoeurópskeho obranného trhu a väčšiu integráciu európskeho a ukrajinského obranného priemyslu.
Oficiálne závery ER o obrane ešte nie sú k dispozícii. V súčasnosti majú lídri dvadsaťsedmičky pracovnú večeru, kde by mali naďalej rokovať o nových plánoch na prezbrojenie Európy, absolvovať tiež prvú diskusiu o rozpočte eurobloku na roky 2028 - 2034 a hovoriť o ďalších otázkach.
