"Kauza" víl Smeru očami expertov na právo a bezpečnosť. Ani súkromie nie je bez hraníc, Ficova ochrana sa stále nezlepšila
V relácii Téma dňa diskutovali ústavný právnik Vincent Bujňák a bývalý riaditeľ Úradu pre ochranu ústavných činiteľov Juraj Zábojník o aktuálnych témach týkajúcich sa bezpečnosti politikov a ich povinnosti priznávať majetok. Hlavným bodom debaty bola otázka, kde sa končí verejný záujem a kde začína právo na súkromie verejných činiteľov.
Úvod diskusie sa venoval obžalobe Juraja Cintulu, ktorý bol pôvodne obvinený z pokusu o úkladnú vraždu premiéra Roberta Fica, no prokuratúra jeho čin prekvalifikovala na teroristický útok.
Juraj Zábojník rozhodnutie prokuratúry privítal, no ostro kritizoval prácu bezpečnostných zložiek, ktoré podľa neho fatálne zlyhali pri ochrane premiéra.
„Neviem si predstaviť, že po útoku, po štyroch ranách, ktoré dostal premiér vlády, nepadali hlavy. Keby sa mi to stalo za mňa, tak do pár hodín odvolám všetkých kompetentných a potom poviem ministrovi vnútra, že odchádzam preč, pretože som zlyhal, som nezodpovedný, neschopný,“ hovorí Zábojník.
Zároveň upozornil, že ani dnes ochrana politikov nefunguje správne: „Ukradnú motorku z garážových priestorov, kde premiér býva, a nikto nevie ako, ani nie je na kamere zachytená. Kto niečo odniesol, mohol niečo aj priniesť. To je taká ochrana.“
Prečo musia politici priznať svoj majetok?
Podľa Vincenta Bujňáka existujú dva hlavné dôvody: „Keď ste verejný funkcionár, tak ste platený z daní nás všetkých. Preto je legitímne pýtať sa, aké máte platy, aké máte odmeny, keďže je to platené z daní všetkých ľudí. Druhý dôvod je, že verejní funkcionári sú veľmi často vystavovaní rôznym vplyvom. A práve kvôli tomu, že sú vystavovaní týmto vplyvom, tak je dôležité vedieť a skontrolovať aj ich majetkové pomery.“
Vysvetlil aj to, že existujú spôsoby, ako sa dá tento systém obísť. „Keď máte právnickú osobu, máte svoju s.r.o.-čku alebo akciovú spoločnosť – a tá právnická osoba na seba napíše určitý majetok, tak vy do majetkového priznania nedávate, že vlastníte túto nehnuteľnosť. Ste konečným užívateľom výhod, ale nemusíte to uviesť,“ načrtol.
K argumentu ministra obrany Roberta Kaliňáka, že nehnuteľnosť nepriznal pre ochranu rodiny, Bujňák uviedol, že príliš nedáva zmysel.
„Keď je niečo napísané na manželku alebo na neplnoleté dieťa, tak sa to uvádza v majetkovom priznaní, ale v režime neverejnom. Členovia výboru sa môžu s touto informáciou oboznámiť, ale nesmú ju vynášať von,“ vysvetlil. Informácia o nehnuteľnosti v Chorvátsku sa tým pádom tak či tak nemohla dostať na verejnosť
Matovič pred vilou
Bujňák zdôraznil, že pri podobných podozreniach, ako bolo to v prípade Ficovej údajnej vily, treba pracovať s faktami, nie s dohadmi.
„Nemôžete vychádzať z pocitov. Môžete mať vlastný názor, ale nemôžete mať vlastné fakty. Ak niekto nie je vlastníkom určitej nehnuteľnosti, tak si nemôžem povedať, že ten človek vlastníkom je,“ upozorňuje právnik.
Zábojník zas poukázal na bezpečnostné riziká medializácie, akú sme videli v prípade vily v Chorvátsku.
„Takéto vybičovanie vášní môže viesť k tomu, že sa znovu môže niečo stať. Spoločnosť je rozdelená, každý má nejaké presvedčenie a politici nevedia tieto vášne krotiť,“ varuje exriaditeľ ochrankárov.
Zároveň pripomenul, že podobné akcie robila aj dnešná vládna koalícia v minulosti, hoci dnes ich kritizuje. „Toto isté spravil Erik Kaliňák, Ľuboš Blaha a Matúš Šutaj Eštok v Trnave pred piatimi rokmi. Takto držal plagátik Šutaj Eštok a povedal: ‚Tu som pred Matovičovou nehnuteľnosťou.‘ A dnes sa deje to isté naopak,“ podotkol.
Politici si sami oslabili pravidlá
Bujňák upozornil na to, že v roku 2019 politici sami znížili transparentnosť.
„Pred rokom 2019, keď ste počas roka nadobudli nejakú nehnuteľnosť a v decembri ste ju previedli na ďalšieho človeka, museli ste to uviesť. Dnes to už neplatí – deklarujete len stav k 31. decembru. Ak niečo prevediete pred koncom roka, nemusíte to priznať,“ objasnil zmenu ústavný právnik.
Zdôraznil aj, že ochrana osobných údajov sa často používa ako zámienka na to, aby sa majetkové priznania nekontrolovali dôkladnejšie. „Ochrana osobných údajov nie je absolútna. Musí v tejto veci ustúpiť verejnej kontrole a právu na informácie,“ podotkol.
Politici musia niesť zodpovednosť
Zábojník na záver uviedol, že politici by mali byť vzorom a niesť zodpovednosť za svoje pochybenia. „Ak sa preukáže, že Kaliňák porušil zákon, mal by odstúpiť. Na Západe ministri odstupujú za menšie prešľapy,“ poukázal.
Zároveň upozornil, že súčasná politická scéna nedosahuje úroveň, akú by mala mať. „Politici musia byť vzorom. Občania majú právo vedieť pravdu, nie len tú, ktorá politikom vyhovuje,“ uzavrel Zábojník.