Rusko sa stavia do roly „drahej nevesty“. Prímerie nebude lacné, územné ústupky Putinovi nemusia stačiť
Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa sa snaží dotiahnuť dohodu o dočasnom prímerí na Ukrajine, no rokovania s Moskvou narážajú na zásadné prekážky. Kým Kyjev už s 30-dňovým prímerím súhlasil, Kremeľ zatiaľ váha. Ruský prezident Vladimir Putin síce deklaroval, že návrh v zásade podporuje, no upozornil na viaceré otázky, ktoré musí Západ vyriešiť.
Moskva okrem iného požaduje, aby si mohla ponechať všetky okupované územia a odmieta akúkoľvek prítomnosť mierových síl NATO. Podľa portálu The Washington Post sú ruské požiadavky v priamom rozpore s tým, čo očakáva Ukrajina a jej spojenci.
Rusko nemá v pláne vzdať sa okupovaných území
Po troch rokoch vojny kontroluje Rusko približne pätinu Ukrajiny. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov zopakoval, že tieto územia považuje Moskva za súčasť Ruskej federácie a neplánuje sa ich vzdať.
„Krym, Sevastopol, Cherson, Záporožie, Donbas – to sú regióny Ruska. Sú zapísané v ústave. To je daná skutočnosť,“ vyhlásil Peskov.
Rusko anektovalo Krym už v roku 2014, no medzinárodné spoločenstvo ho stále považuje za ukrajinské územie. Ostatné regióny, ktoré Peskov spomenul, Rusko nezákonne anektovalo v roku 2022.
Putin už v júni vyhlásil, že Rusko okamžite zastaví vojenské operácie, ak sa Ukrajina vzdá štyroch juhovýchodných regiónov, ktoré čiastočne okupuje, a upustí od plánov na vstup do NATO. Kremeľ taktiež očakáva, že jeho doterajšie územné zisky budú uznané ako legitímne.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj dlhodobo zdôrazňoval, že sa suverénneho územia nevzdá. V posledných mesiacoch však namiesto návratu území kladie dôraz skôr na bezpečnostné záruky, ktoré by mohli garantovať mier.
Hrozba eskalácie a jadrového konfliktu
Putin pri zdôvodňovaní invázie na Ukrajinu často odkazuje na rozširovanie NATO. Moskve prekáža predstava, že by Ukrajina jedného dňa mohla byť súčasťou vojenskej aliancie, ktorá je povinná brániť svojich členov.
Americký minister obrany Pete Hegseth však nedávno vyhlásil, že členstvo Ukrajiny v NATO „nie je realistické“.
Putin vo svojom prejave o stave krajiny v roku 2024 varoval pred „tragickými dôsledkami“, ak by boli na Ukrajine umiestnené aliančné jednotky.
„To všetko skutočne hrozí konfliktom s použitím jadrových zbraní a zničením civilizácie. Im to nedochádza?“ pýtal sa Putin.
Moskva taktiež odmieta akékoľvek mierové misie NATO na ukrajinskom území, hoci viaceré európske štáty zvažovali ich nasadenie ako bezpečnostnú záruku.
Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová vyhlásila, že Rusko odmieta „zapojenie iných krajín do konfliktu“, pretože by to Moskvu „donútilo reagovať všetkými dostupnými prostriedkami“.
Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov dodal, že Rusko „za žiadnych podmienok“ neprijme na Ukrajine mierové sily, ktoré by tvorili vojaci z krajín NATO.
„Prečo by sme mali súhlasiť s mierovými silami, ktoré nás považujú za nepriateľov a chcú sa sem nasunúť ako ‚garanti mieru‘?“ spýtal sa Lavrov.