Prímerie na Ukrajine? Áno, ale len za ruských podmienok. Moskva chce uznanie okupovaných oblastí a zmiernenie sankcií
Moskva naznačuje ochotu rokovať o prímerí, no jej požiadavky znamenajú, že dohoda nebude jednoduchá. Cena krátkodobého pokoja zbraní by v réžii Ruska Ukrajinu vyšla draho - prišla by o svoje územia a aj o konkrétne bezpečnostné záruky.
Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok povedal, že Rusko súhlasí s návrhmi Spojených štátov na prímerie na Ukrajine, avšak prípadná dohoda by sa musela zaoberať základnými príčinami konfliktu. Je podľa neho tiež potrebné vyriešiť mnoho detailov.
V preklade by to mohlo znamenať toľko, že Moskva si predtým, ako bude súhlasiť s prímerím, stanoví niekoľko podmienok. Či budú pre Ukrajinu a USA prípustné, je zatiaľ otázne. Americký denník The Washington Post (WP) zhrnul štyri hlavné nároky, Ruska, bez ktorých vraj k pokoju zbraní nedôjde.
Teritóriá v rukách Ruska
Kľúčovým bodom ruských požiadaviek je zachovanie kontroly nad územiami, ktoré získalo vojenskou cestou, no dodnes ich neovláda v plnom rozsahu. Moskva si robí nároky na päť ukrajinských oblastí – Doneckú, Luhanskú, Záporožskú, Chersonskú a Charkovskú – a tiež na Krym, ktorý anektovala už v roku 2014.
Zatiaľ čo Doneck a Luhansk sú prevažne pod ruskou kontrolou, v ostatných troch oblastiach Moskva ovláda len niektoré regióny.
To však Rusku nezabránilo zapísať si územia do svojej ústavy, na ktorú sa v argumentoch aktuálne odvoláva hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
Územia, ktoré sa stali subjektmi Ruskej federácie a sú zapísané v jej ústave, sú totiž podľa Peskova „neoddeliteľnou súčasťou našej krajiny“. Ide vraj o „nepopierateľný a neodškriepiteľný“ fakt, citovala jeho vyjadrenia agentúra AFP.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj od začiatku ruskej invázie tvrdí, že Putinovi neodovzdá žiadne z území. Od nástupu Donalda Trumpa do funkcie amerického prezidenta však svoju rétoriku mierne zmenil a v súčasnosti priznáva, že okupované oblasti sa zrejme Ukrajine nevrátia hneď.
Hovorí tiež, že je ochotný ich dočasne vymeniť za bezpečnostné záruky. Tie mu však dodnes nikto nedokázal zaručiť.
Žiadne cudzie vojská
V súvislosti s bezpečnostnými zárukami, ktoré majú Rusku do budúcna zabrániť opätovne napadnúť Ukrajinu, sa hovorilo aj o možnej prítomnosti mierovej misie NATO, pripomína WP. Tú však Moskva v rámci svojich požiadaviek takisto kategoricky odmieta.
Tento naratív nezmenila v podstate od začiatku invázie na Ukrajinu. Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov už v roku 2022 varoval pred vyslaním jednotiek NATO na Ukrajinu, keďže by to podľa neho viedli k otvorenému konfliktu.
Neskôr sa začala skloňovať možnosť vyslania európskych jednotiek, ktoré by priamo nespadali pod velenie NATO. Túto možnosť však Moskva takisto odmieta.
Znamenalo by to vraj ich priame zapojenie sa do konfliktu s Ruskom, vyhlásila hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová podľa agentúry TASS.
„Je absolútne neprijateľné, aby sme dovolili iným štátom rozmiestniť svoje ozbrojené sily na Ukrajine pod akoukoľvek vlajkou - či už by šlo o zahraničné kontingenty, vojenské základne, alebo nejaké mierové operácie, ktoré navrhujú tí, čo slovo mier zo svojho slovníka úplne vypustili,“ povedala Zacharovová. Dodala, že na priame zapojenie sa ďalších krajín do konfliktu s Ruskom by Moskva odpovedala „všetkými dostupnými prostriedkami“.
Diplomacia, teda špionáž
Rusko by tiež privítalo obnovenie diplomatických stykov s USA, zaznelo na februárových bilaterálnych rokovaniach v Istanbule.
Ako sme v tom čase informovali, ruská a americká delegácia sa zišli v Turecku, aby prerokovali detaily týkajúce sa zastupiteľských úradov, ako je počet zamestnancov, víza, diplomatické bankovníctvo a ďalšie prevádzkové záležitosti.
Americké ministerstvo zahraničia uviedlo, že išlo o konštruktívne rozhovory, na ktoré „v najbližšom čase“ nadviaže ďalšia schôdzka. Podľa WP sa obnovenie vzťahov objavilo aj v mierových podmienkach Moskvy.
Podľa nedávnej správy CNN však táto požiadavka nie je zďaleka taká nevinná, ako sa javí.
Podľa amerických činiteľov, s ktorými sa spravodajský web rozprával, chce Moskva pod diplomatickým krytím na svoje zastupiteľské úrady vo Washingtone, New Yorku alebo Houstone znovu dosadiť spravodajských agentov. Inými slovami - obnoviť špionáž.
Uvoľnenie sankcií by padlo vhod
Finálnou prioritou Ruska je uvoľnenie sankcií, ktoré naň Západ uvalil v reakcii vojenskú agresiu na Ukrajine. Táto požiadavka pritom nie je nečakaná. Hoci Moskva na oficiálnej úrovni tvrdí, že jej ekonomika prosperuje, mnohí ekonómovia hovoria o presnom opaku.
Ako prednedávnom informoval český web Seznam Zprávy, bežní Rusi pociťujú prudký nárast cien potravín, bývania a spotrebného tovaru. Krajina sa tiež stretáva s kritickým nedostatkom pracovnej sily, najmä v technologickom a zdravotníckom sektore.
Ruské ministerstvo práce predpokladá, že do roku 2030 bude chýbať 2,4 milióna zamestnancov, pričom situáciu zhoršuje odchod vzdelaných odborníkov do zahraničia.
Tí, ktorí zostali, čelia finančným obmedzeniam – výplaty meškajú, bankové prevody sú komplikované a hospodárske napätie sa prehlbuje. Ekonomickí odborníci varujú, že súčasný model nie je udržateľný a môže viesť k inflačnej kríze a ekonomickému úpadku a Moskva si túto skutočnosť uvedomuje
Aj preto je pre ňu podľa WP téma sankcií taká dôležitá. Putin má však záujem aj o vedľajšie benefity, ktoré by uvoľňovanie sankcií, najmä zo strany USA, prinieslo. Akékoľvek zmiernenie sankcií Washingtonom by totiž mohlo narušiť jednotný postup Západu v hospodárskych obmedzeniach.
Kremeľ sa snaží predovšetkým o uvoľnenie reštrikcií v oblasti medzinárodných finančných transakcií a obchodu s energiami, pričom zvlášť citlivou témou je nedávne sprísnenie opatrení voči jeho flotile ropných tankerov.