Rutte bojuje o jednotu NATO, no Európa si hľadá vlastnú cestu. Možno práve preto dostal šancu viesť Alianciu v tejto dobe
Severoatlantická aliancia sa ocitla v turbulentnom období, keď jej jednotu ohrozujú rozdielne vízie jej členov a meniaci sa postoj USA. Mark Rutte, stále relatívne neskúsený generálny tajomník NATO, stojí pred úlohou, ktorá môže rozhodnúť o budúcnosti Aliancie. Podarí sa mu udržať spojencov pohromade, alebo sa vydajú na úplne novú cestu?
Severoatlantická aliancia sa ocitla v jednom z najzložitejších období svojej existencie. Zatiaľ čo jej nový generálny tajomník Mark Rutte prišiel do funkcie s cieľom udržať jednotu Aliancie, európske krajiny čoraz viac hľadajú vlastné bezpečnostné riešenia.
Podľa magazínu Politico čelí NATO dramatickej transformácii – členské štáty sa začínajú spoliehať viac na seba a menej na Washington.
Hlavným problémom je postoj USA k transatlantickej spolupráci. Americký prezident Donald Trump už dlhodobo tlačí na európskych spojencov, aby zvýšili svoje výdavky na obranu, pričom niektoré krajiny stále nedosiahli ani základnú hranicu 2 % HDP. Prezident USA tiež naznačil, že USA môžu znížiť svoju účasť v NATO, ak členské štáty nebudú „platiť svoje účty“.
Rutte preto odcestoval do Washingtonu na kľúčové stretnutie s Trumpom, kde sa snažil presvedčiť amerického prezidenta, že Aliancia je stále v záujme USA.
V čase písania tohto článku stretnutie medzi Ruttem a Trumpom stále prebiehalo, no portál Euronews už vopred informoval, že diskusia sa nebude sústreďovať na Ukrajinu, ale predovšetkým na budúcnosť NATO a povinnosti jeho členov.
Podľa zdrojov Euronews sa Trump snaží oddeliť tému NATO od situácie na Ukrajine. Americká administratíva sa momentálne sústreďuje na dosiahnutie dočasného prímeria na Ukrajine, pričom NATO ako organizácia stojí pred širšími otázkami o svojej budúcnosti.
Rutteho výzva
Má teda Rutte, ktorý je vo funkcii len zhruba trištvrte roka, vôbec šancu udržať pokope Alianciu, ktorá vyzerá byť nejednotnejšia ako kedykoľvek predtým? Zaujímavú myšlienku priniesol vo svojom komentári portál UnHerd krátko po vymenovaní Rutteho do funkcie generálneho tajomníka.
Rutte podľa portálu nebol zvolený na čelo NATO preto, že by bol najlepším kandidátom na posilnenie Aliancie, ale preto, že dokáže vyjednávať a robiť kompromisy.
Aby si zabezpečil podporu Maďarska, musel napríklad dať Viktorovi Orbánovi písomné záruky, že Budapešť sa môže vyhnúť akejkoľvek budúcej vojenskej pomoci Ukrajine.
Niektorí spojenci pritom považujú Rutteho za pragmatického politika, ktorý sa dokáže prispôsobiť rozdelenému NATO. Podľa UnHerd jeho zvolenie odzrkadľuje skôr snahu o udržanie súčasného stavu, než o posun Aliancie vpred.
Alternatívnymi kandidátmi na post generálneho tajomníka NATO boli estónska premiérka Kaja Kallas a rumunský prezident Klaus Iohannis, ktorí sú obaja silnými podporovateľmi Ukrajiny.
No práve táto ich jasná pozícia mohla byť prekážkou, keďže nie všetky členské štáty NATO súhlasia s neobmedzenou vojenskou podporou Kyjevu pred ruskou inváziou.
Európa si hľadá vlastnú cestu
Ruttemu však zrejme robia vrásky na čele aj jeho vlastní spojenci. Európske krajiny si čoraz viac uvedomujú, že nemôžu slepo čakať na rozhodnutia Bieleho domu.
Podľa Politico sa niektoré štáty začínajú orientovať na vlastné bezpečnostné iniciatívy, čo signalizuje vznik nového mocenského bloku v rámci NATO.
Francúzsko, Nemecko, Poľsko, Taliansko a Spojené kráľovstvo sa už stretávajú oddelene, aby riešili vlastnú stratégiu obrany bez priamej účasti USA. Tento krok podľa bývalého talianskeho veľvyslanca pri NATO Stefana Stefaniniho ukazuje, že Aliancia sa môže transformovať na niečo úplne iné, než na čo bola pôvodne navrhnutá.
Okrem toho sa čoraz viac hovorí o možnosti vytvorenia európskeho jadrového štítu, ktorý by nezahŕňal Spojené štáty. Hoci takéto diskusie neboli v minulosti ničím novým, podľa Politico sú teraz oveľa konkrétnejšie, keďže Trumpov postoj k NATO vyvoláva neistotu o dlhodobej bezpečnosti Európy.
NATO sa mení, ale nezanikne
Hoci situácia vyzerá dramaticky, podľa Politico NATO nie je na pokraji zániku, ale prechádza zásadnou zmenou svojej úlohy. Aliancia sa v minulosti už viackrát transformovala – po skončení studenej vojny rozšírila svoje misie do Bosny a Líbye, po roku 2001 sa zapojila do vojny v Afganistane a po roku 2014 začala posilňovať obranu proti Rusku.
Otázkou teraz je, ako sa NATO prispôsobí novej realite, kde Spojené štáty už nemusia byť jej hlavným pilierom. Mark Rutte stojí pred výzvou, ktorú jeho predchodcovia nepoznali – musí presvedčiť Trumpa, že NATO je stále dôležité, a zároveň zabezpečiť, aby Aliancia vedela fungovať aj v prípade, že USA sa rozhodnú stiahnuť svoju podporu.