Vie Trump jedným rozhodnutím odstaviť americké stíhačky v Európe? Nie, no môže ich spraviť nepoužiteľnými
V Európe sa opäť otvorila debata o tom, akú mieru kontroly si Spojené štáty ponechávajú nad bojovými lietadlami, ktoré predávajú svojim spojencom. Washington síce nemôže „vypnúť“ jej stíhačky F-16 a F-35, ale dokáže obmedziť prístup k dôležitému softvéru, čo môže výrazne znížiť ich bojovú efektivitu. A presne to vyvolalo otázky aj v krajinách, ktoré americké stroje používajú alebo ich práve nakupujú.

Spojené štáty po nástupe Donalda Trumpa do Bieleho domu pozastavili na čas vojenskú pomoc Ukrajine, vrátane spravodajských informácií a technickej podpory. V súčasnosti panujú obavy, že podobné kroky by sa v budúcnosti mohli dotknúť aj letectva.
Hoci Kyjev už má vo výzbroji americké stíhačky F-16, tieto stroje využívajú pokročilé systémy elektronického rušenia, ktoré si vyžadujú pravidelné aktualizácie. A práve tie im USA môžu odmietnuť poskytnúť.
Ako informuje britský spravodajský web The Independent, niektorí odborníci varujú, že ak majú Američania možnosť takto obmedziť prevádzku svojich stíhačiek na Ukrajine, mohlo by sa niečo podobné stať aj v Európe.
Obavy v Nemecku, Belgicku či Švajčiarsku
Nemecko plánuje od roku 2026 zaradiť do svojej výzbroje 35 amerických stíhačiek F-35. Ide o obrovskú investíciu – viac ako 8 miliárd eur len za samotné stroje, ďalšie miliardy pôjdu na vybudovanie potrebnej infraštruktúry.
Nemeckému prezidentovi scéna v Bielom dome vyrazila dych: Nikdy by som neveril, že budeme musieť brániť Ukrajinu pred USA

Lenže viacerí nemeckí politici už teraz varujú, že ak by Washington mohol v prípade potreby ovplyvniť ich použitie, znamenalo by to vážne riziko pre nemeckú bezpečnostnú politiku.
Belgický náčelník generálneho štábu Frederik Vansina sa minulý týždeň pokúsil obavy upokojiť, keď vyhlásil, že F-35 „nie sú diaľkovo ovládané lietadlá“.
Švajčiarske ministerstvo obrany zas zdôraznilo, že ich americké stíhačky budú môcť fungovať samostatne, no zároveň priznalo, že ani jedno západné bojové lietadlo nie je úplne nezávislé od amerických dátových a navigačných systémov.
Precedens z Blízkeho východu
Nie je to pritom prvýkrát, čo niekto spochybňuje americkú kontrolu nad vlastnými zbraňami. V roku 2021 Spojené arabské emiráty pozastavili nákup 50 kusov F-35.
Ako v tom čase uviedol denník Times of Israel, oficiálne dôvody zahŕňali technické požiadavky a negatívnu analýzu nákladov, no v pozadí bola aj otázka suverenity – krajina nechcela byť závislá od amerických aktualizácií softvéru a bezpečnostných obmedzení, ktoré požadovala ešte administratíva Joea Bidena.
Hovorca Pentagónu John Kirby na margo udalosti povedal novinárom, že požiadavky USA na používanie vojenského vybavenia americkej výroby „sú univerzálne a nediskutovateľné“.
Demokracia v USA na pokraji rozpadu? Odborníci predpovedajú, ako by vyzerala Trumpova „autokracia“

Podobnú situáciu teraz rieši aj Európa. Hoci Spojené štáty sa k celej téme zatiaľ nevyjadrili, nemeckí politici už volajú po zárukách, že sa nič podobné nestane aj im.
Ingo Gädechens, člen nemeckej vládnej CDU a bývalý vojak, pre denník Bild povedal, že krajina musí byť „opatrná“, pretože ak investuje miliardy do F-35, musí mať aj plnú kontrolu nad tým, ako ich využije.
Týka sa nás to
Bez obáv by pritom nemalo byť ani Slovensko. Len pred niekoľkými mesiacmi totiž na vojenskom letisku Kuchyňa pri Malackách pristála prvá dvojica amerických strojov F-16.
Do konca roka 2026 by mala na Slovensko doraziť celá flotila bojových lietadiel z USA. Vláda na ne približne pred siedmymi rokmi vyčlenila niečo vyše 1,7 miliardy eur a nákup zahŕňal 14 strojov spoločne s výcvikom slovenských pilotov.