Pokoj zbraní, návrat zajatcov aj spravodajská pomoc. Čo všetko obsahuje americká dohoda o prímerí na Ukrajine?
Spojené štáty predložili návrh 30-dňového prímeria medzi Ukrajinou a Ruskom, ktorý Kyjev už akceptoval. Dohoda by mohla zastaviť boje a umožniť humanitárne opatrenia, no jej osud teraz závisí od ochoty Kremľa pristúpiť na rovnaké podmienky. Aké sú hlavné body dohody a čo to znamená pre ďalší vývoj konfliktu?

Po trojročnej vojne medzi Ukrajinou a Ruskom sa črtá možnosť krátkodobého prímeria. Ukrajina súhlasila s americkým návrhom 30-dňového zastavenia bojov, avšak za predpokladu, že rovnaké podmienky prijme aj Moskva.
Spojené štáty teraz čaká kľúčová úloha – presvedčiť Kremeľ. Portál Politico zostavil zoznam bodov, na ktorých sa dvojica strán rokovaní dohodla.
1. Prímerie sa začne, ak ho prijme aj Rusko
USA a Ukrajina sa zhodli na 30-dňovom zastavení bojov, ktoré nadobudne platnosť okamžite, ak sa k nemu pridá aj Moskva. Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio uviedol, že „loptička je teraz na strane Ruska“.
2. Prímerie sa týka celej frontovej línie aj Čierneho mora
Prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil na sociálnej sieti X, že dohoda zahŕňa úplné zastavenie vojenských operácií, a to nielen na súši, ale aj na mori.
Spravodajský web Sky News však doplnil, že oficiálny text dohody tento aspekt nespomína.
3. USA obnovujú vojenskú pomoc a spravodajské informácie
Spojené štáty oznámili, že po krátkodobom obmedzení pomoci obnovia zdieľanie tajných spravodajských informácií s Ukrajinou a opäť poskytnú vojenskú podporu.
4. Prímerie umožní humanitárne kroky
Súčasťou dohody má byť aj výmena vojnových zajatcov, prepustenie zadržiavaných civilistov a návrat násilne deportovaných ukrajinských detí.
5. Nie je to mierová dohoda
Zelenskyj potvrdil, že dohoda neobsahuje žiadne trvalé riešenie konfliktu, len vytvára priestor na ďalšie rokovania.
USA po stretnutí v Džidde obnovili vojenskú a spravodajskú pomoc Ukrajine. Začnú sa rokovania o trvalom mieri

Sky News pripomína, že predĺženie prímeria bude možné len v prípade, že s ním budú obe strany súhlasiť.
6. Ukrajina zatiaľ neurobila žiadne územné ústupky
Hoci USA pred rokovaniami varovali Kyjev, že bude musieť pristúpiť na kompromisy, spravodajský portál CNN informuje, že počas osemhodinových rozhovorov v Džidde sa téma odovzdania území vôbec neotvorila.
7. Trump odmietol bezpečnostné záruky pre Ukrajinu
Americký prezident Donald Trump dal jasne najavo, že USA nebudú garantovať budúcu bezpečnosť Ukrajiny a túto zodpovednosť presúva na Európu.
8. Európa chce byť súčasťou mierového procesu
Vyhlásenie síce uvádza, že Ukrajina si želá zapojenie európskych partnerov do mierových rokovaní, no USA sa k tejto požiadavke zatiaľ neprihlásili.
9. Trump chce vyjednávať s Putinom
Prezident USA vyhlásil, že plánuje telefonát s Vladimirom Putinom, aby ho presvedčil na prijatie dohody.
Trump nešetrí ani Rusko. Moskve pohrozil zavedením rozsiahlych sankcií, ak odmietne rokovať o mieri

Trump predošle označil zastavenie vojny za svoju prioritu, no zatiaľ neprejavil ochotu vyvíjať na Rusko väčší tlak.
Bude Moskva súhlasiť?
Reakcia Kremľa na návrh prímeria je zatiaľ nejasná. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Maria Zacharovová pre TASS uviedla, že „nevylučujú kontakt s americkými predstaviteľmi v najbližších dňoch“, no nezaručila, že Rusko dohodu prijme.
CNN upozorňuje, že Putin doteraz trval na splnení vlastných podmienok – medzinárodnom uznaní anektovaných ukrajinských území a zákaze európskych mierových jednotiek v regióne. Tieto požiadavky sú pre Kyjev neprijateľné, čo znižuje šance na dlhodobejšie riešenie.
Okrem toho Politico pripomína, že v Rusku existuje silná nacionalistická frakcia, ktorá prímerie môže vnímať ako zradu. Ak by sa Putin rozhodol vyjednávať, čelil by odporu zo strany tvrdých zástancov vojny.
Čo bude nasledovať?
Sky News informuje, že britský premiér Keir Starmer plánuje na sobotu zvolať stretnutie európskych lídrov, na ktorom bude diskutovať o možnej mierovej misii v prípade dlhodobého prímeria.
Virtuálny samit o Ukrajine: Starmer nadviaže na marcové rokovania v Londýne. Konkrétne mená lídrov nie sú známe

Starmer a francúzsky prezident Emmanuel Macron podľa medializovaných informácií už pracujú na vytvorení „koalície ochotných“, ktorá by mohla vyslať mierové jednotky na Ukrajinu. USA sa však zatiaľ do týchto diskusií nezapájajú.
Ak sa Putin rozhodne pre prímerie, mohlo by to byť prvým krokom k dlhším rokovaniam o trvalom riešení konfliktu. Ak však odmietne, vojna bude pokračovať a Kyjev bude musieť prehodnotiť svoju stratégiu.
Zatiaľ zostáva kľúčová otázka: bude Rusko ochotné zastaviť boje len preto, že si to želá Donald Trump?