Grónske parlamentné voľby vyhrala liberálna opozičná strana. Preferuje pomalšiu cestu k nezávislosti
Utorkové predčasné parlamentné voľby v Grónsku, ktoré je autonómnou súčasťou Dánskeho kráľovstva, vyhrala opozičná strana Demokrati (Demokraatit). Tá uprednostňuje pomalšiu cestu k nezávislosti ostrova.
Ľudia chcú zmenu, tvrdí šéf víťaznej strany
Druhé skončilo ďalšie opozičné zoskupenie Naleraq, ktoré chce získať nezávislosť od Dánska rýchlejšie. Napísala to agentúra Reuters po sčítaní všetkých hlasov. Voľby boli sledované predovšetkým kvôli tomu, že americký prezident Donald Trump usiluje o pripojenie najväčšieho ostrova na svete k Spojeným štátom.
Vládnuca strana Inuitské spoločenstvo (Inuit Ataqatigiit) a jej koaličný partner Pokroková strana (Siumut), ktoré tiež volia pomalšiu cestu k nezávislosti, získali podľa Reuters spolu 36 percent hlasov, čo je o 30 percentuálnych bodov menej ako vo voľbách v roku 2021.
Víťazným Demokratom dalo hlas 29,9 percenta voličov, a strana si tak niekoľkonásobne polepšila od posledného hlasovania, keď získala 9,1 percenta. Druhá Naleraq dostala 24,5 percenta hlasov.
"Ľudia chcú zmenu," reagoval na výsledky šéf Demokratov Jens-frederik Nielsen. "Nechceme nezávislosť zajtra, chceme dobrý základ," poznamenal tiež.
Rokovať chcú so všetkými stranami
Grónska liberálna strana Demokrati je po víťazstve v parlamentných voľbách pripravená rokovať o novej koalícii so všetkými stranami. Pre agentúru AFP to uviedla podpredsedníčka Demokratov Anna Wangenheimová.
"Nevieme, s kým budeme spolupracovať, ale sme otvorení diskusiám a debatám s každou stranou o budúcej politike krajiny," uviedla Wangenheimová. Podľa jej slov sa rozhovory uskutočnia v najbližších dňoch.
"Bola som veľmi prekvapená. Dúfali sme možno v ďalšie dva alebo tri mandáty, ale teraz ich máme 10," podpredsedníčka víťaznej strany.
Ostro sledované voľby
Utorkové parlamentné voľby v Grónsku boli ostro sledované pre opakované vyjadrenia amerického prezidenta Donalda Trumpa, podľa ktorého by USA mali nad krajinou prebrať kontrolu.
Ostrov je podľa neho dôležitý pre bezpečnosť USA. V súčasnosti autonómne územie Dánska ašpiruje na získanie nezávislosti, čo predpokladá aj dánska ústava a zákony. Má dôležitý geostrategický význam a Spojené štáty tam majú vojenskú základňu.
Grónčania odmietajú Trumpovu ponuku
Väčšina obyvateľov Grónska, ktoré má strategickú polohu a významné zásoby nerastných surovín, teraz nezávislosť podporuje, zároveň ale odmietajú možnosť stať sa súčasťou USA, ako by chcel Trump.
„Nechceme byť súčasťou USA z jasných dôvodov - zdravotníctva a Trump,“ vyjadrila svoj názor banková zamestnankyňa z Nuuku Tuuta Lyngeová-Larsenová.
„Pevne podporujeme vaše právo na určenie vlastnej budúcnosti. A ak sa pre to rozhodnete, privítame vás do Spojených štátov amerických,“ uviedol Trump na adresu obyvateľov Grónska v nedávnom prejave pred oboma komorami amerického Kongresu. V minulosti pritom odmietol vylúčiť použitie vojenskej sily na získanie ostrova.
Ostrov obývaný približne 56 000 ľuďmi býval do 50. rokov 20. storočia dánskou kolóniou a v roku 1979 získal čiastočnú autonómiu, keď vznikol jeho parlament. Kodaň má stále pod kontrolou zahraničné záležitosti, obranu či menovú politiku Grónska. V roku 2009 získalo Grónsko možnosť vyhlásiť plnú nezávislosť na základe referenda.
Dánsko ostrovnej ekonomike tiež poskytuje okolo miliardy dolárov ročne, čo je jeden z dôvodov, prečo časť obyvateľov neusiluje o rýchlu nezávislosť v obave, že by to viedlo k výraznému zníženiu životnej úrovne.
