Pellegrini má na stole podpisy od organizácie Brat za brata. Žiadajú zrušenie protiruských sankcií, no ich pravosť je otázna
Proruské motorkárske zoskupenie Brat za brata odovzdalo prezidentovi petíciu so státisícami podpisov, žiadajúcich zrušenie sankcií voči Rusku. Otázna je však nielen právna realizovateľnosť referenda, ale aj samotná pravosť podpisov. Kým organizátori tvrdia, že ide o úspech občianskej iniciatívy, kritici hovoria o manipuláciách a kupovaní podpisov.
Kancelária prezidenta SR v utorok prijala petíciu požadujúcu zrušenie sankcií voči Ruskej federácii, potvrdila pre TASR. S iniciatívou prišlo proruské motorkárske zoskupenie Brat za brata.
Petičný výbor zastupoval vodca skupiny Matúš Alexa a prezidentská kancelária potvrdila, že sa podaním bude zaoberať v súlade so zákonom.
Brat za brata vo výzve adresovanej vláde žiada zrušenie všetkých sankcií a reštriktívnych opatrení voči Rusku, ako aj individuálnych obmedzení pre osoby napojené na ruský režim.
Tvrdí, že tieto opatrenia škodia Slovensku viac než Rusku a vláda by mala podniknúť všetky kroky na ich odstránenie.
Čo spraví prezident?
Odovzdanie podpisov organizácia iniciovala už vopred na platforme Telegram. Ako sme už informovali, Brat za brata tvrdí, že sa pod petíciu podpísalo až 450-tisíc slovenských občanov. To je o 100-tisíc viac, ako je potrebné na vyhlásenie referenda.
Celá situácia sa však nezaobišla bez otáznikov a nejasností. Otázkou napríklad je, či by o takejto téme vôbec bolo možné hlasovať.
Predmetom referenda má byť zrušenie protiruských sankcií, čo však môže byť právne problematické. Sankcie totiž neboli prijaté Slovenskom samostatne, ale v rámci rozhodnutí Európskej únie, ktorej členstvo zaväzuje krajiny dodržiavať spoločné dohody.
Ak by sa Slovensko pokúsilo sankcie jednostranne ignorovať, mohlo by naraziť na právne prekážky vyplývajúce zo zakladajúcich zmlúv EÚ.
Preto je možné, že prezident SR Peter Pellegrini by sa pred vyhlásením referenda obrátil na Ústavný súd, aby preveril súlad otázky s Ústavou. Podobný postup v minulosti zvolili aj bývalí prezidenti Andrej Kiska a Zuzana Čaputová, keď čelili požiadavkám na referendá s nejasným právnym základom.
Kanál „Pravda víťazí“, ktorý často zdieľa príspevky Brat za brata dokonca v utorok krátko popoludní napísal, že obsahom referenda má byť aj otázka o vystúpení z EÚ.
Pár mesiacov, státisíce podpisov
Ďalším sporným bodom je tvrdenie gangu Brat za brata, že sa im podarilo vyzbierať dostatok podpisov len za štyri mesiace. Táto rekordná rýchlosť vyvoláva pochybnosti, najmä v porovnaní s inými referendovými iniciatívami.
Napríklad Smer-SD spolu s hnutím Republika a SNS zbierali v minulosti podpisy na referendum o predčasných voľbách viac ako dva mesiace – od júna do augusta 2022. Ide pritom o politické subjekty s rozsiahlymi finančnými zdrojmi a organizačnou štruktúrou po celom Slovensku.
V súčasnosti sa o vlastné referendum o predčasných voľbách pokúša aj mimoparlamentná strana Demokrati, no po niekoľkých mesiacoch sa im podarilo vyzbierať len niečo cez 100-tisíc podpisov.
Pochybnosti má aj bývalý člen
Vynára sa preto otázka, či sú všetky podpisy v petičných hárkoch naozaj pravé, čo budú napokon posudzovať aj zamestnanci kancelárie prezidenta. Minimálne však bývalý člen Brat za brata Rastislav Bočan tvrdí, že organizácia podvádzala.
„Polka je z osád, keď nie aj viac, vieme prečo, že. Ale skontroloval vôbec niekto tie podpisy? Že sú tam niektorí aj dvakrát, trikrát podpísaní? Myslím, že asi nie. Kamarát, veľa ľudí zavádzaš aj klameš,“ odkázal prostredníctvom videa Alexovi Bočan, ktorý zoskupenie opustil po viacerých nezhodách. Bývalý člen Brat za brata narážal na to, že množstvo podpisov malo byť kúpených.
Rovnako iniciatívu spochybňujú aj mimoparlamentné strany Slovenské Hnutie Obrody (SHO) a Domov. Tie pred časom rozbehli vlastnú referendovú iniciatívu s rovnakým cieľom - zrušiť protiruské sankcie zo strany Slovenska. Politické subjekty začali so zberom podpisov skôr, no doposiaľ ich majú len niečo okolo 265-tisíc.
Ako ďalej informoval web aktuality.sk, pri utorňajšom odovzdávaní podpisov sa na ich pravosť pýtal aj jeden z prítomných novinárov, pričom spomenul aj tvrdenie o osadách. „Vy ste rasista? My ľudí nerozdeľujeme. Samozrejme, aj ľudia v osadách podpisovali, boli to obchodníci aj obyčajní ľudia, ale my ľudí nerozdeľujeme, všetci sme si rovní,“ reagoval na otázku Alexa.
Odovzdávanie hárkov sledovali aj zamestnanci ruskej štátnej televízie Rossija 1.