Má Fico situáciu pevne v rukách a čo je tieňová vláda? Politológ: Hlasovať s opozíciou si môže dovoliť len Smer
Predčasné voľby budú len vtedy, ak ich bude chcieť Smer. Nerozumiem, prečo chce Hlas práve teraz voliť predsedu parlamentu. To sú len niektoré z výrokov premiéra Roberta Fica, ktoré odzneli v ta3 v relácii V politike. Rozobrali sme ich s politológom Jozefom Lenčom.
Podľa Lenča je pravdepodobnosť predčasných volieb nízka, keďže ich vyhlásenie závisí od súhlasu parlamentu. Ani Hlas či nezaradení poslanci nemajú o predčasné voľby záujem. SNS sa dlhodobo preferenčne pohybuje iba na úrovni troch percent, čiže by to pre ňu mohlo skončiť zle.
„Ísť do predčasných volieb z pozície vládnej strany, ktorá zapríčinila pád vlády, respektíve umožnila predčasné voľby, nie je niečo, čo by voliči ocenili zvýšenou priazňou. Skôr naopak. A tiež Hlas je politická strana, ktorá vznikla v podstate počas predchádzajúceho volebného obdobia," vysvetlil Lenč.
Toto volebné obdobie je podľa neho prvým, v ktorom môžu strany politicky alebo ekonomicky benefitovať z toho, že sú v Národnej rade a vo vláde. „A tak jediným, kto môže dodať opozícii hlasy a môže v podstate s opozíciou hlasovať za predčasné voľby, je Smer,“ dodal politológ.
Opozícia pod tlakom
Opozícia sa v súčasnosti pokúša využiť nespokojnosť verejnosti, no podľa Lenča jej chýba jasná stratégia a silná alternatíva, počty protestujúcich sa totiž znižujú. „Robert Fico stále ešte má dostatok možností udržať vládnu koalíciu, alebo ak sa voči nej nepostaví žiaden koaličný partner, ktorý by ju ukončil, tak nemá dôvod vypočuť protesty, ktoré sú prevažne opozičné,“ povedal.
Protestné hnutia začali vyvíjať tlak aj na samotnú opozíciu, aby konala efektívnejšie. Niektoré skupiny dokonca vyzvali opozičné strany na vytvorenie tieňovej vlády.
„Čo sa týka výzvy na predstavenie tieňovej vlády, pokiaľ viem, niečo také sa v minulosti nestalo. Možno tým odhaľujú nepripravenosť opozície – že nie je schopná ukázať alternatívu a posilniť dôveru verejnosti v zmenu. Ale toto by malo vychádzať z agendy samotných strán, nie až z iniciatívy protestujúcich,“ zhodnotil Lenč.
Bude mať koalícia 76 alebo 79 poslancov?
Po vymenovaní Rudolfa Huliaka za ministra sa situácia vo vládnej koalícii naďalej komplikuje. Momentálne má reálne 75 poslancov, pričom náhradník za Huliaka, Miroslav Radačovský, ešte nezložil poslanecký sľub. Jeho inaugurácia sa môže uskutočniť až na najbližšej schôdzi parlamentu.
„Ak opozícia otvorí schôdzu, umožní tým koalícii získať 76. hlas. Ak by schôdzu zvolávala samotná koalícia, potrebovala by podporu aspoň jedného z rebelujúcich poslancov. Takto to môže prebehnúť aj bez ich pomoci,“ povedal politológ. Dodal, že za tým môže byť iná interpretácia legislatívy, zlý odhad dôsledkov svojho kroku či dokonca taktika.
Zároveň ostáva otázkou, či sa koalícii podarí získať stabilnú väčšinu 79 poslancov. Kľúčovú úlohu v tomto procese zohrávajú migaľovci. Ich rozhodnutie môže ovplyvniť, či bude vláda fungovať pohodlne alebo sa bude potýkať s častými krízami.
Zmeny na postoch
Od nového ministra cestovného ruchu a športu nemá žiadne očakávania. „Pravdepodobne sa bude snažiť využiť svoju funkciu na podporu svojej politickej strany. Už pri nomináciách štátnych tajomníkov sme videli, že si vyberá ľudí spojených s jeho stranou. Bude mať tiež väčší mediálny priestor, čo môže využiť na svoju propagáciu,“ myslí si.
Ďalším sporným bodom je voľba nového predsedu parlamentu. Hlas nominoval Richarda Rašiho, no podľa Lenča existujú indície, že v zákulisí koalície prebiehajú komplikované rokovania. „Ak by v koalícii bola jednota, voľba by už dávno prebehla. Fakt, že sa odkladá, naznačuje, že v zákulisí prebieha spor,“ dodal na záver.