Zvýšenie daní, škrty vo výdavkoch a prehĺbenie dlhu. Na rozpočet EÚ na obranu nepomôže ani uťahovanie opaskov
Krajiny Európskej únie sa pri očakávanom zvýšení výdavkov na obranu zrejme nedokážu vyhnúť zvýšeniu daní. Uvádza to analýza spoločnosti XTB.
Podľa materiálu nemožno očakávať, že by sa dosť peňazí podarilo získať škrty v iných oblastiach, v mnohých štátoch vzhľadom na ich súčasné zadlženie môže znamenať problém aj financovanie obrany prostredníctvom väčších rozpočtových deficitov. Na posilnení výdavkov na obranu a bezpečnosť sa vo štvrtok na mimoriadnom samite EÚ dohodlo 26 členských krajín únie, stranou zostalo Maďarsko.
Škrty, prehĺbenie dlhu a zvýšenie daní ako odpoveď
Podľa analýzy výdavky krajín EÚ na obranu rastú od roku 2014, keď Rusko v rozpore s medzinárodným právom anektovalo ukrajinský polostrov Krym. Nárast obranných výdavkov zrýchlil po roku 2021 a za posledné tri roky vzrástli o tretinu na vlaňajších 326 miliárd eur. "Postupný rast výdavkov ale nebol dostatočne rýchly. Aj preto sa teraz hovorí o rôznych akčných plánoch, pôžičkách, fondoch a ďalších zdrojoch peňazí, ktoré majú uvoľniť až 800 miliárd eur v nasledujúcich rokoch na prezbrojenie Európy," poznamenal hlavný ekonóm XTB Pavel Peterka.
Dosiahnutie investície v plánovanom rozsahu bude podľa materiálu komplikovať nedostatok zdrojov. Ten súvisí aj s pomalým hospodárskym rastom EÚ, ktorý podľa aktualizovanej prognózy Európskej centrálnej banky tento rok dosiahne 0,9 percenta a na budúci rok 1,2 percenta. EÚ preto bude musieť využiť na zabezpečenie dostatku peňazí kombináciu výdavkových škrtov, prehĺbenie dlhu a zvýšenie daní.
"V oblasti škrtov som na európskej úrovni skeptický. Nečakám úspory v rozpočtoch jednotlivých štátov, ktoré by boli z hľadiska financovania armád zásadné," uviedol Peterka.
Krajiny si budú musieť finančne pomáhať
Prehĺbenie dlhu môže naraziť v niektorých vysoko zadlžených krajinách EÚ, pre ktoré už teraz dlh predstavuje podstatnú hospodársku záťaž. Analýza konštatuje, že zatiaľ čo priemerné zadlženie v EÚ je 82 percent hrubého domáceho produktu (HDP), v Taliansku dosahuje 137 percent HDP a vo Francúzsku 112 percent HDP.
"Francúzsko a Taliansko sú navyše jedny z tých najväčších ekonomík EÚ, kde zrejme politické špičky očakávajú veľký príspevok k výdavkom na obranu," uviedol Peterka. Varoval, že by sa v takom prípade mohla Európa priblížiť dlhovej pasci, kedy by hrozilo, že problémy zadlženejších štátov budú musieť v budúcnosti riešiť tie rozpočtovo zodpovednejšie.
Analýza konštatuje, že krajiny EÚ sa nevyhnú zvýšeniu daní. Zároveň upozorňuje, že takýto krok bude u voličov nepopulárny, a to najmä po sérii niekoľkých kríz, ktorými Európa v posledných rokoch prešla.