Unikátne básne slovenskej poetky Maše Haľamovej vychádzajú ako výpravná publikácia v edícii Luxusná knižnica

Nádherné vydanie básnických zbierok významnej slovenskej poetky Maše Haľamovej v edícii Luxusnej knižnice je zásadným literárnym počinom. Spoločne s precítenými ilustráciami Kataríny Vavrovej predstavuje táto luxusná publikácia nezameniteľný čitateľský, ale aj duchovný zážitok. Dielo Poézia srdca prináša bibliograficky úplný súbor, ktorý nám ponúka kompletný básnický svet Maše Haľamovej. Autorka patrila medzi významné osobnosti slovenskej literatúry a vďaka tejto publikácii nezostane zabudnutou pre ďalšie generácie.

Redaktorka a znalkyňa tvorby Maše Haľamovej, Anna Šikulová, o jej poézii napísala: „Kopia a vrstvia sa v nej rastlinné motívy v celej svojej šírke a rozmanitosti. Nájdeme tu horské i lúčne kvety, poľné rastliny, tatranské kosodrevie, blatnické cimperie, machy i vresy, dreviny – aj drevené kríže. Všetko toto rastlinstvo v rozličných podobách vytvára kompaktný zástupný svet. Ide o Haľamovej Boží svet, vytvárajúci paralelu s citovým životom poetky, s jej reflexiou života a smrti.“

„Viem, že som do veršov vložila nie kus, ale svoje celé srdce. Každá báseň, to som ja.“

MAŠA HAĽAMOVÁ Jedna z najvýnimočnejších slovenských poetiek sa narodila v roku 1908 v Blatnici, v rodine obchodníka. Nižšie vzdelanie získala v Martine a Starej Pazove, kde sa pripravovala na štúdium gymnázia. V štúdiu pokračovala na martinskom a bratislavskom gymnáziu, práve v tom čase boli publikované jej prvé básne. Významnou životnou etapou bol pre Mašu Haľamovú pobyt vo Vysokých Tatrách, kde sa ocitla zo zdravotných dôvodov. Sanatórium v Novom Smokovci sa stalo jej osudovou križovatkou, práve tam stretla svojho budúceho manžela, doktora Jána Pullmana. Spolu sa usadili vo vysnívanej vile Marína na brehu Štrbského plesa. Vila sa stala dejiskom rodinných stretnutí s českými, slovenskými aj zahraničnými umelcami, medzi ktorých patrili literáti K. Čapek, D. Chrobák, M. Figuli a mnohí ďalší. V tom čase vydala Haľamová druhú zbierku básní Červený mak (1932).

Neodmysliteľnou súčasťou poetkinho tatranského života bolo lyžovanie. Dodnes málokto vie o jej účasti na MS v lyžovaní na Štrbskom Plese (1935), kde sa zúčastnila ako najmladšia rozhodkyňa v skokoch na lyžiach. V Tatrách prežila tridsať rokov, z toho dvadsaťšesť po manželovom boku, preto nebolo po jeho náhlej smrti v roku 1956 ľahké opustiť vilu a presťahovať sa do Martina. Pracovala ako redaktorka vo vydavateľstvách Osveta a neskôr v bratislavských Mladých letách. Tieto roky boli poznačené jej tvorbou pre deti.

Za prínos do slovenskej literatúry a kultúry bol Maši Haľamovej v októbri 1968 udelený titul zaslúžila umelkyňa. Kultúrne činnou ostala aj po odchode z redakcie. Svedčia o tom aj scenáre televíznych a rozhlasových relácií v archívoch SNK a MS v Martine. Za celoživotné dielo jej bol v máji 1983 udelený titul národná umelkyňa. V roku 1991 bola spolu s viacerými autorkami zaradená do encyklopédie kontinentálnych spisovateliek a v roku 1995 do antológie slovenskej poézie 20. storočia. Životná púť Maše Haľamovej sa v roku 1995 v Bratislave uzatvorila. Je pochovaná na Národnom cintoríne v Martine.

KATARÍNA VAVROVÁ Maliarka, ilustrátorka a grafička sa narodila v Bratislave. S jej menom sa na slovenskej výtvarnej scéne stretávame od 90-tych rokov 20. storočia. Hoci absolvovala štúdium knižnej ilustrácie v rokoch 1984 – 1990 u prof. Albína Brunovského a Karola Ondreičku na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, jej výtvarný prejav sa postupne rozvíjal o kresbu, grafiku a maliarske techniky. Už v jej prvých prácach je cítiť jej vyhranený talent a orientáciu na figurálnu tvorbu. Základnými atribútmi jej výtvarného prejavu sú predstavivosť, zmysel pre detail, precízna kresba a citlivé farebné videnia. Je bravúrnou kresliarkou, ktorá niekoľkými suverénnymi líniami dokáže vystihnúť charakter, podstatu a dušu motívu. Katarína Vavrová od roku 1993 realizovala viac ako 50 samostatných výstav a zúčastnila sa mnohých spoločných prehliadok výtvarného umenia doma i v zahraničí. Za svoje poeticko-imaginatívne diela získala viacero prestížnych medzinárodných a domácich ocenení . Jej diela sú zastúpené v mnohých zbierkach na Slovensku a vo svete. Venuje sa maľbe, grafike, kresbe a ilustrácii, žije a tvorí v Limbachu.

BARBARA BALOGHOVÁ V tomto diele upúta pozornosť čitateľa nápaditým a originálnym dizajnovým prepojením poézie a výtvarného umenia. Autorka vyrastala s maľbou a grafikou pri svojom starom otcovi, akademickom maliarovi Júliusovi Baloghovi. Aktívne takmer dvadsať rokov pracovala v reklamnej agentúre ako art director. Získala viacero ocenení – dva razy Zlatý klinec, dva razy Bronzový klinec, v Českej republike Zlatá pecka. Od roku 2015 pracuje vo voľnom povolaní, venuje sa reklame (shop roku 2018, cena Heureky) a knižnému dizajnu. Je autorkou vyše dvoch stoviek obálok kníh a venuje sa projektom Luxusnej knižnice. Po tretíkrát získala ocenenie Najkrajšie knihy Slovenska. O