Vláda schválila Ficovu "hrádzu proti progresivizmu". Do ústavy chce zakotviť dve pohlavia či upraviť adopcie detí
Vláda schválila v stredu návrh ústavného zákona, ktorý má do Ústavy SR zakotviť dve pohlavia, muža a ženu. Do ústavy má zároveň pribudnúť zaručenie rovnosti medzi mužmi a ženami pri odmeňovaní za vykonanú prácu. Ústavný zákon má upraviť adopcie detí a výchovno-vzdelávací proces. Návrhom sa má tiež dosiahnuť suverenita Slovenska v hodnotových a kultúrno-etických otázkach.
Kultúrno-etické témy v Ústave
"Posilnenie ochrany tradičných hodnôt je kľúčové pre zachovanie kultúrneho dedičstva SR a zabezpečenie právnej stability. Návrh ústavného zákona preto reaguje na potrebu ochrany kultúrneho dedičstva zakotveného v preambule Ústavy Slovenskej republiky, ktoré je osobitne spojené s uznaním manželstva medzi mužom a ženou ako jedinečného zväzku," uvádza sa v návrhu, ktorý na rokovanie vlády predložil premiér Robert Fico (Smer-SD).
Ďalej navrhuje v Ústave SR zdôrazniť zvrchovanosť Slovenska v základných kultúrno-etických otázkach, pokiaľ ide o ochranu života a ľudskej dôstojnosti, súkromný a rodinný život, manželstvo, rodičovstvo a rodinu, kultúru a jazyk, ako aj o veci s tým súvisiace, a to najmä v oblasti zdravotníctva, výchovy a vzdelávania.
Týmto návrhom sa má rozšíriť aj ústavnoprávna úprava sociálnych práv, pokiaľ ide o postavenie rodiny a ukotvenie rodičovských práv. "Navrhuje sa, aby došlo k úprave základného okruhu osôb, ktoré si môžu osvojiť maloleté dieťa, v Ústave SR. Zároveň sa navrhuje rozšírenie ústavného vymedzenia rodičovských práv, medzi ktoré sa navrhuje doplniť právo rodičov rozhodovať o účasti detí na výchovno-vzdelávacom procese, ktorý je nad rámec štátneho výchovno-vzdelávacieho programu," priblížili v materiáli.
Ustanoviť by sa tiež malo, že štátny výchovno-vzdelávací program musí byť v súlade s ústavou.
Premiér navrhuje účinnosť zákona od 1. júla 2025.
Ministri a peniaze pre mimovládky
Ministri a predsedovia ostatných ústredných orgánov štátnej správy budú musieť vládu informovať o poskytnutí financií mimovládnym neziskovým organizáciám ešte pred podpisom zmlúv. Povinnosť im uložila vláda SR na stredajšom rokovaní.
"Nevzťahuje sa to na finančné prostriedky poskytnuté mimovládnym neziskovým organizáciám, ktorých zriaďovateľom je právnická osoba štátu, obec alebo vyšší územný celok a rozpočtová organizácia a príspevková organizácia zriadená obcou alebo vyšším územným celkom," uvádza sa v materiáli.
Dušan Keketi dlho bez funkcie nezostal. Mal by sa stať viceguvernérom Národnej banky Slovenska, schválila vláda

Noví tajomníci
Ministerstvo cestovného ruchu a športu (MCRŠ) SR bude mať nových štátnych tajomníkov. Na návrh nového ministra cestovného ruchu a športu Rudolfa Huliaka (nominant Smeru-SD) vláda v stredu odvolala štátnych tajomníkov MCRŠ Mareka Harbuľáka a Jána Krišandu. Do funkcií vymenovala Martina Krnáča a Ivanu Šufliarsku Libiakovú.
Vláda odvolala z funkcie aj generálneho tajomníka služobného úradu MCRŠ SR Pavla Sýkorčina. Do funkcie vláda vymenovala advokáta Júliusa Erneka.
Doterajších štátnych tajomníkov a generálneho tajomníka služobného úradu MCRŠ vláda odvolala v stredu, nových vymenovala do funkcií od 6. marca.
Výmene na postoch predchádzala zmena ministra cestovného ruchu a športu. Doterajšieho šéfa rezortu Dušana Keketiho (nominant SNS) v ministerskom kresle vymenil Rudolf Huliak. V stredu ho do funkcie vymenoval prezident SR Peter Pellegrini.
K zmene dochádza v súvislosti so situáciou vo vládnej koalícii a zmenou pomerov poslancov v Národnej rade (NR) SR. Ministerstvo cestovného ruchu a športu (MCRŠ) SR prešlo po úprave koaličnej zmluvy od SNS pod stranu Smer-SD.
Striedanie na poste ministra cestovného ruchu a športu: Keketi končí, prezident do funkcie vymenoval Huliaka

Baterkáreň
Investičný projekt Šurany Industrial Park, v ktorom má vyrásť prvá batériová gigafabrika Gotion Inobat Batteries, by sa mal stať strategickou investíciou. Vyplýva to z návrhu preloženého Ministerstvom hospodárstva (MH) SR, ktorý v stredu schválila vláda.
Návrh bol vypracovaný na základe žiadosti o osvedčenie strategickej investície na tento projekt podanej vo februári spoločnosťou MH Invest, ktorej stopercentným vlastníkom je rezort hospodárstva.
Dávky v hmotnej núdzi
Nezamestnaní by mohli prísť o dávky v hmotnej núdzi, pokiaľ odmietnu ponuku primeranej práce. Vyplýva to z návrhu novely zákona o službách zamestnanosti, ktorý v stredu schválila vláda.
"Cieľom návrhu zákona je úprava právneho rámca poskytovania služieb zamestnanosti úradom práce, sociálnych vecí a rodiny zabezpečením činností zameraných na vyhľadávanie pracovného miesta a ponuku vhodného zamestnania s cieľom sprostredkovania zamestnania osobám, ktoré sú členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi," uviedlo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR v dôvodovej správe k materiálu.
Návrh okrem iného upravuje opatrenia na trhu práce, ktoré by podľa rezortu mali zlepšiť integráciu najzraniteľnejších osôb na trh práce, najmä dlhodobo nezamestnaných a osôb s nízkou kvalifikáciou.
K ďalším opatreniam schváleného návrhu patrí vyňatie daňového bonusu a zamestnaneckej prémie z okruhu príjmov na účely pomoci v hmotnej núdzi, rozšírenie možnosti vykonávania menších obecných služieb aj mimo územia obce, ktorej je člen domácnosti obyvateľom. Novela prináša aj odstupňovanie sumy aktivačného príspevku na tri úrovne podľa miery aktivácie a opätovné zavedenie možnosti vzniku nároku na aktivačný príspevok aj pre zamestnaných.
Porušenie zmlúv Slovenskom, ktoré rieši EK
Ku koncu roka 2024 viedla Európska komisia vo vzťahu k SR 67 konaní o porušení zmlúv, najmä v súvislosti s nesprávnou transpozíciou alebo aplikáciou právne záväzných aktov Európskej únie. Vyplýva to z výročnej správy o členstve SR v EÚ za rok 2024, ktorú v stredu schválila vláda.
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR ako predkladateľ správy spresnilo, že z celkového počtu konaní bolo 27 vedených z dôvodu neoznámenia transpozičných opatrení k smerniciam, 14 z dôvodu nesprávnej alebo neúplnej transpozície smerníc, 18 pre nesprávnu aplikáciu práva Európskej únie a osem konaní bolo vedených z iných dôvodov.
V porovnaní s rokom 2023 bolo voči SR vedených o osem konaní viac. "Slovenská republika patrí k štátom s vyšším počtom konaní o porušení povinností vedených podľa článku 258 - 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie," podotklo ministerstvo.
Ďalšie schválené návrhy nájdete na druhej strane.
Koalícia má potrebných 76 hlasov. Musíme ukončiť zbytočné naťahovanie sa o post šéfa parlamentu, vyhlásil Drucker
