Samit európskych krajín o Ukrajine sa konal bez slovenských zástupcov. Treba sa pripraviť na najhoršie, uviedla von der Leyenová
V Londýne sa v nedeľu (2. 3.) konal samit európskych krajín, ktorý zvolal britský premiér Keir Starmer s cieľom podporiť Ukrajinu a obnoviť diplomatické rokovania po piatkovej roztržke medzi ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a hlavou USA Donaldom Trumpom.
Starmer po samite podľa Reuters oznámil novú dohodu vo výške 1,6 miliardy libier, ktorá Ukrajine umožní nakúpiť 5 000 striel protileteckej obrany.
Účastníci samitu sa podľa Starmera zhodli na štyroch bodoch, uviedla stanica BBC. Po prvé, pokračovať v poskytovaní vojenskej pomoci Ukrajine a zosilniť ekonomický tlak na Rusko. Po druhé, Ukrajina musí byť prítomná pri mierových rozhovoroch, pričom mier jej musí zaručiť zvrchovanosť a bezpečnosť. Po tretie, v prípade dosiahnutia mieru budú európski lídri usilovať o odtrhnutie Ruska od akejkoľvek budúcej invázie na Ukrajinu. Po štvrté, vznikne koalícia ochotných (či zodpovedných), ktorá bude brániť Ukrajinu a zabezpečí mier v krajine.
Slovensko nebolo prítomné
Na zasadnutí boli prítomní 19 vysokí predstavitelia z Francúzska, Nemecka, Talianska, Španielska, Turecka, Dánska, Fínska, Poľska, Česka, Rumunska alebo Kanady, ako aj vedúci predstavitelia NATO a EÚ.
Prítomný bol aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorého podľa denníka The Guardian pri príchode do Lancaster House na londýnskej triede Mall vítali davy priaznivcov Ukrajiny. Slovenská republika na samite nemala predstaviteľov.
Starmer na úvod stretnutia sediac vedľa Zelenského zopakoval neochvejnú podporu Ukrajine. Zdôraznil však, že v európskej bezpečnosti nastal moment, ktorý „nastáva raz za generáciu“. Všetci európski lídri preto podľa neho musia „zintenzívniť svoje úsilie“.
„Dosiahnutie dobrého výsledku pre Ukrajinu nie je len otázkou správneho alebo nesprávneho postupu; je to životne dôležité pre bezpečnosť každého tu prítomného štátu a aj mnohých ďalších,“ vyhlásil Starmer.
Starmer: Nie je čas na ďalšie reči
Viaceré krajiny dnes naznačili, že chcú byť súčasťou európskeho plánu pre Ukrajinu, povedal po skončení londýnskeho samitu o Ukrajine britský premiér Keir Starmer. Podľa neho už nie je čas na ďalšie reči, je čas konať.
„Všetko, čo robím, je za zachovanie mieru,“ odpovedal na otázku novinárov, či môže vylúčiť vojnu s Ruskom.
Podľa Starmera nie je pravdou, že by Spojené štáty pod vedením prezidenta Donalda Trumpa boli nespoľahlivým partnerom. Reagoval tým na piatkovú roztržku Trumpa s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským vo Washingtone. Zároveň však britský premiér dodal, že práve Európa musí Ukrajinu finančne podporovať.
„Naše dejiny nám hovoria, že konflikt, ktorý sa začne v Európe, sa vyplaví na naše brehy,“ uviedol.
Fiala: Účastníci samitu sa zhodli
Účastníci samitu sa podľa českého premiéra Petra Fialu zhodli na potrebe zvýšiť podporu Ukrajiny a že jednou z bezpečnostných záruk je do budúcnosti mať silnú armádu.
Rovnako ocenil, že spolupracujú Francúzsko a Veľká Británia, ktoré sa podľa neho ujali "akéhosi" vedenia.
„Sú to krajiny, ktoré sú v Bezpečnostnej rade, sú to jadrové veľmoci. Tak je dôležité, že spoločne pracujú s našou podporou, a myslím si, že to je dobrá správa,“ vyhlásil český premiér.
Trudeau: Kanada bude naďalej podporovať Ukrajinu
Kanada bude ďalej pokračovať v podpore Ukrajiny, uviedol po rokovaní v Londýne kanadský premiér Justin Trudeau. Ukrajina podľa neho nebráni len svoje vlastné územia, ale obhajuje samotné princípy a hodnoty, ktoré sú základom demokracií. Budeme hrať aj naďalej významnú úlohu, dodal premiér na tlačovej konferencii.
Pre Kanadu je podľa Trudeaua dôležité, aby bola so spojencami, keď sa diskutuje o obrane Ukrajiny.
Kanada bola podľa neho od samého začiatku jedným z najväčších stúpencov Ukrajiny. „Už viac ako desať rokov cvičíme príslušníkov ukrajinskej armády,“ dodal.
„Budeme aj naďalej Ukrajinu podporovať, ako to bude potrebné a ako dlho to bude potrebné,“ pokračoval. Na otázku, či by mohla Kanada vyslať aj vojakov do prípadnej mierovej misie, odpovedal, že "všetky varianty sú na stole".
Von der Leyenová: Treba sa pripraviť na najhoršie
Európa naliehavo potrebuje prezbrojiť a členské štáty musia mať fiškálny priestor na nárast výdavkov na obranu, povedala po skončení samitu podľa Reuters predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Podľa von der Leyenovej je nutné pripraviť sa na najhoršie.
„Po dlhej dobe nedostatočných investícií je teraz nanajvýš dôležité investície do obrany na dlhší čas zvýšiť,“ povedala novinárom von der Leyenová.
„V geostrategickom prostredí, v ktorom žijeme, sa musíme pripraviť na najhoršie a zvýšiť výdavky na obranu,“ cituje predsedníčku EK denník The Guardian.
Európa musí pracovať na tom, aby sa Ukrajina stala oceľovým dikobrazom, ktorý bude pre možných útočníkov nestráviteľný, povedala podľa denníka. Ukrajina potrebuje "komplexné bezpečnostné záruky", dodala.
Scholz: Ruská požiadavka je neprijateľná
Ruská požiadavka na demilitarizáciu Ukrajiny je neprijateľná, uviedol po samite nemecký kancelár Olaf Scholz, podľa ktorého je naopak po skončení vojny potrebné zachovať na Ukrajine silnú armádu.
Scholz tiež zdôraznil, že je nevyhnutné Ukrajinu ďalej podporovať a zároveň posilniť európsku bezpečnosť.
„Je jasné, že budeme musieť Ukrajinu naďalej podporovať. A všetci vedia, že USA a Nemecko sú najväčšími podporovateľmi (Ukrajiny),“ povedal Scholz. S odvolaním sa na incident v Bielom dome kancelár uviedol, že transatlantická minulosť bola dôležitá a že nemenej dôležitá je aj jej budúcnosť.
Podľa Scholza je dôležité, aby sa Ukrajina mohla na svojich zástancov spoľahnúť. Takisto platí, že Ukrajina vzdorujúca od februára 2022 ruskej invázii sa bude musieť naďalej brániť sama, uviedol kancelár. Zdôraznil, že ruské požiadavky sú neprijateľné, pretože Ukrajina musí zostať európskou krajinou. Dodal, že cestou k mieru je to, že Rusko vojnu ukončí.
Tusk: Západ musí odolať ruskému vydieraniu
Západ musí odolať vydieraniu a agresii zo strany Ruska, povedal po londýnskom samite Donald Tusk. Krajiny sú podľa neho pripravené navýšiť výdavky na obranu.
Pred popoludňajším zasadnutím Starmer absolvoval bilaterálne rokovanie s talianskou premiérkou Giorgiou Meloniovou, ktorá po stretnutí uviedla, že je veľmi dôležité vyhnúť sa riziku "rozdelenia Západu" v otázke vojny na Ukrajine. Británia a Taliansko podľa nej v tejto súvislosti môžu zohrávať dôležitú úlohu a pôsobiť ako prostredníci.
Britský premiér sa telefonicky spojil aj s vedúcimi predstaviteľmi pobaltských štátov, ktorí na samit neboli pozvaní. Lídri Estónska, Litvy a Lotyšska podľa hlavnej poradkyne litovského prezidenta Asty Skaisgiryté-Liauškiené dali svoju frustráciu s neobdržaním pozvánky britskému premiérovi jasne najavo. Poradkyňa pre litovský rozhlas LRT uviedla, že Starmer začal ich nedeľnú diskusiu ospravedlnením a povedal, že "nabudúce sa takýmto veciam vyhne."
Európsky návrh prímeria
Starmer BBC povedal, že chce, aby sa znovu pozornosť zamerala na prímerie. Preto tiež už v piatok po tom, čo Trump v Oválnej pracovni pred kamerami a zrakmi svetovej verejnosti tvrdo kritizoval Zelenského, telefonoval obom prezidentom. Zároveň sa s prezidentom Francúzska Emmanuelom Macronom dohodol na tom, že spolu s Ukrajinou pripraví európsky návrh prímeria, o ktorom sa potom bude rokovať so Spojenými štátmi.
Starmer v rozhovore pre BBC povedal, že americké záruky pre Ukrajinu budú potrebné, aj keď Európa navýši svoje obranné výdavky. Diplomati Británie a USA sa podľa neho čoskoro stretnú, aby o nich rokovali. „Nemôžete mať dohodu, ktorá sa rozpadne, a toho sa Zelenskyj obáva,“ uviedol a označil tieto obavy za oprávnené.
Stretnutie lídrov sa uskutočnilo dva dni po ostrej výmene názorov medzi Zelenským a americkým prezidentom Donaldom Trumpom v Oválnej pracovni. Rokovanie Trump následnej predčasne ukončil a nedošlo ani k plánovanému podpisu dohody o nerastných surovinách. Podľa zdrojov amerických médií Trump dokonca uvažoval zastavenie všetkej pomoci Ukrajine.