Nenápadné príznaky môžu značiť vážnu chorobu: V tomto období je však ideálny čas na očkovanie
Jar je tu čo nevidieť a s ňou sa prebúdza aj príroda. Spolu s príjemnými aktivitami prichádza menej vítaný sprievodný jav – sezóna kliešťov. Tieto drobné parazity môžu prenášať nebezpečné ochorenia, pričom jedným z najzávažnejších je kliešťová encefalitída. Ideálny čas myslieť na prevenciu je práve teraz.

Na Slovensku sa každoročne začiatkom jari množia prípady nebezpečnej kliešťovej encefalitídy. Kliešťová encefalitída (jarno-letná, stredoeurópska encefalitída) je ochorenie s typickým sezónnym výskytom. Najčastejším prenášačom vírusu je kliešť, v našich geografických podmienkach hlavne druh Ixodes ricinus. Ochorenie sa šíri uhryznutím infikovaným kliešťom, ale aj konzumáciou nepasterizovaného mlieka a mliečnych výrobkov najmä kozieho a ovčieho pôvodu. „Je to závažné vírusové ochorenie postihujúce centrálny nervový systém. Môže spôsobiť trvalé zdravotné následky, v niektorých prípadoch aj smrť,“ upozorňuje revízna lekárka VšZP MUDr. Jana Kalaninová. Prvé príznaky ochorenia sa objavujú približne po 7 - 14 dňoch od vstupu vírusu do organizmu. Typický priebeh ochorenia býva dvojfázový.
Prvá fáza sa podobá na chrípku
V prvej fáze sú prítomné nešpecifické, chrípke podobné príznaky, ktoré trvajú pár dní. Po niekoľkých dňoch ťažkosti pominú a nasleduje obdobie niekoľkých dní bez príznakov. V tomto období sa však vírus šíri ďalej. „Druhá fáza kliešťovej encefalitídy sa vyskytuje len u 20 až 30 % infikovaných pacientov a je charakterizovaná štyrmi klinickými príznakmi rôznej závažnosti (zápalom mozgových obalov, mozgu alebo zápalom mozgu, mozgových obalov a miechy), ako aj objavením sa špecifických protilátok v sére a mozgovomiechovom moku. Prítomná je vysoká horúčka, silné bolesti hlavy, zvracanie, únava, nevoľnosť či závraty,“ vysvetľuje J. Kalaninová. V niektorých prípadoch môžu pacienti trpieť bolesťami hlavy, poruchami sluchu či čiastočnou obrnou aj po vyliečení. Časť pacientov trpí dlhodobými následkami najmä neurologického a psychického charakteru. Kliešťová encefalitída môže byť aj fatálna.

Deti s ľahším priebehom
U mladších pacientov sú príznaky encefalitídy nejasné. Vo všeobecnosti mávajú priebeh ochorenia miernejší a podobá sa na bežné vírusové ochorenie. Pozorujeme zvýšenú teplotu, bolesti hlavy, únavu, dieťa môže mať aj poruchy koncentrácie. Často sa stáva, že u detí sa zistia protilátky až po dlhšom čase náhodným vyšetrením iných zdravotných problémov ako sú spánkové ťažkosti či chronické bolesti hlavy. Až vtedy lekár skonštatuje, že dieťa prekonalo encefalitídu s miernymi príznakmi alebo úplne bezpríznakovo.
Prípadov sú stovky
Dáta Všeobecnej zdravotnej poisťovne ukazujú, že počet poistencov VšZP liečených na kliešťovú encefalitídu dosiahol v minulom roku počet 635 prípadov. Z toho bolo 68 žien, 325 mužov a 42 detí do 18 rokov. Prisatého kliešťa je pritom potrebné odstrániť čo najskôr. „Na vytiahnutie kliešťa sa používajú špeciálne klieštiky, ktorými sa zachytí kliešť v blízkosti kože a jemným kývavým pohybom smerom nahor sa vytiahne. Rana sa následne dezinfikuje. Po odstránení kliešťa je vhodné niekoľko týždňov venovať väčšiu pozornosť svojmu zdravotnému stavu a v prípade objavenia sa príznakov vyhľadať lekára," zdôrazňuje J. Kalaninová.
Práve v tomto čase, začiatkom jari, je najvhodnejší čas dať sa zaočkovať proti kliešťovej encefalitíde. Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) ponúka svojim poistencom významný benefit v rámci Peňaženky zdravia, a to až 50 % preplatenej ceny každej tejto vakcíny na lekársky predpis. V minulom roku sa proti nej dalo zaočkovať viac ako 14-tisíc poistencov VšZP, z toho takmer 8-tisíc poistencov využilo benefit v podobe peňažného príspevku v rámci Peňaženky zdravia.