Európa si vojensky vystačí aj bez USA, stačí jej pár rokov, tvrdia experti. Treba vyriešiť len jeden zásadný problém
Európske krajiny dlhodobo spoliehajú na vojenskú podporu Spojených štátov, no odborníci tvrdia, že situácia sa môže čoskoro zmeniť. Ak budú vlády ochotné investovať do kľúčových obranných kapacít, Európa by mohla v relatívne krátkom čase dosiahnuť vojenskú sebestačnosť.
Európske krajiny by mohli do piatich rokov vybudovať väčšinu kľúčových obranných kapacít potrebných na odradenie alebo porazenie Ruska aj bez pomoci USA, ak budú ochotné investovať do svojej obrany, uviedli analytici v prieskume portálu Defense News.
Podľa expertov by sa Európa mohla osamostatniť v oblastiach, ako sú bojové velenie a riadenie, strategické údery a potláčanie nepriateľskej protivzdušnej obrany. Najväčšou výzvou však zostáva vesmírna spravodajská infraštruktúra, kde je v súčasnosti takmer úplná závislosť od Spojených štátov.
Vojakov máme, chýbajú technológie
Zatiaľ čo členské štáty NATO v Európe disponujú významnými bojovými silami, ich efektívnosť je do veľkej miery závislá od amerických podporných schopností, ktoré zahŕňajú prieskum a sledovanie z vesmíru, dlhodobú logistiku a palebnú podporu na veľké vzdialenosti.
Podľa prieskumu by sa Európa mohla osamostatniť v oblasti bojového velenia a riadenia, strategických úderov a potláčania protivzdušnej obrany v horizonte piatich rokov.
Pri leteckom tankovaní a strategickom leteckom transporte sa názory odborníkov rozchádzajú – niektorí tvrdia, že Európa už teraz disponuje dostatočnými kapacitami, iní odhadujú, že tento proces potrvá ešte niekoľko rokov.
V oblasti vesmírneho prieskumu a satelitného sledovania však Európa zaostáva najviac. Zatiaľ čo Spojené štáty mali v roku 2023 v prevádzke 246 vojenských satelitov, európske členské štáty NATO disponovali len 49. Podľa analytikov bude trvať päť až desať rokov, kým sa Európa v tejto oblasti stane nezávislou.
Vyššie výdavky
Jedným z hlavných problémov je nízka úroveň obranných výdavkov. Hoci niektoré krajiny, ako Poľsko či pobaltské štáty, zvyšujú svoj rozpočet na obranu, stále existuje tretina krajín NATO v Európe, ktoré nedosahujú ani minimálne odporúčané 2 % HDP.
„Je ťažké predpovedať, aké veľké kapacity by Európa potrebovala na úplnú efektivitu proti Rusku,“ uviedla analytička francúzskeho Institut Français des Relations Internationales (IFRI) Héloïse Fayet, pričom zdôraznila, že všetko závisí od politickej vôle európskych lídrov investovať do armády.
Podľa odborníkov si Európa nemusí budovať rovnakú vojenskú infraštruktúru ako USA, pretože jej ambíciou je primárne obrana vlastného územia, nie globálne vojenské operácie. Aj napriek tomu ide o obrovské investície, ktoré by museli byť schválené a implementované v krátkom čase.
Je čas pripraviť sa
Podľa analýzy organizácií Globsec a Bruegel by Rusko mohlo byť schopné zaútočiť na niektorú z krajín EÚ v horizonte troch až desiatich rokov. To dáva európskym štátom čas na prípravu, odborníci však varujú pred zbytočným otáľaním.
Ak by sa USA rozhodli stiahnuť svoju vojenskú prítomnosť z Európy, štáty by museli doplniť ekvivalent 300 000 amerických vojakov a zároveň posilniť mechanizované a obrnené sily.
Odborníci sa však zhodujú, že Európa má dostatok ľudských a ekonomických zdrojov na to, aby sa v prípade potreby dokázala ubrániť aj bez pomoci USA.
„Ukrajina dokázala zastaviť ruský postup bez väčšiny týchto podporných schopností a čelila plnej vojenskej sile Ruska,“ uviedol analytik IFRI Léo Péria-Peigné, čím naznačil, že aj európske krajiny by sa dokázali ubrániť v prípade konfliktu.
Príklad Poľska, ktoré v posledných rokoch masívne investuje do svojej armády, ukazuje, že s dostatočnou politickou vôľou je možné rýchlo vybudovať silné obranné kapacity.
Odborníci sa však zhodujú, že ak chce Európa dosiahnuť vojenskú sebestačnosť, musí prestať otáľať a začať skutočne liať peniaze do obrany namiesto neustáleho debatovania o jej potrebe.