Zákon o odpadových vodách rozhádal Tarabu a vodárov. Žumpy už ťahať nebudú, rezort "ukončí" plytvanie peňazí
Vodárne varujú, že novela zákona o odpadových vodách obmedzí vývoz žumpových vôd a ohrozí spodné vody. Envirorezort tvrdí, že prinesie poriadok do sektora.
Navrhnutá novela zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách môže ohroziť spodné vody Slovenskej republiky.
Ak čistiarne odpadových vôd nebudú môcť vplyvom novej legislatívy čistiť žumpové vody, občania ich môžu začať vyvážať do našich riek. Ohrozených je tak 1700 obcí na Slovensku.
Uviedol to vo štvrtok (27. februára) na tlačovej konferencii prezident Asociácie vodárenských spoločností Stanislav Hreha.
Nebudú môcť ťahať žumpy
"Slovensko má 2900 miest a obcí, z ktorých neodkanalizovaných je 1700 obcí. Týchto 1700 obcí nemá inú možnosť, ako riešiť svoje odpadové vody, len teda vývozom žumpových vôd," povedal Hreha.
"Čistiarne odpadových vôd sú väčšinou vo vlastníctve vodárenských spoločností a to je ten kameň úrazu, o ktorom rozprávame. Táto nová legislatíva, tento nový pozmeňujúci návrh zákona hovorí o tom, že vodárenské spoločnosti nebudú mať umožnené ťahať žumpy, teda vyvážať žumpové vody do čistiarne odpadových vôd," dodal.
Téme sa venovala aj redaktorka Monika Podstavková.
V súvislosti s navrhovanou novelou zákona neprebehla podľa neho potrebná diskusia a vládni predstavitelia nezobrali do úvahy pripomienky odborníkov.
Kam odpad pôjde?
Na tento problém v rámci tlačovej konferencie upozornil aj predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Božik. Ak by došlo k prijatiu novely, bude podľa neho ohrozený bežný život občanov.
V prípade, že občania nebudú mať kam vyvádzať svoju žumpovú vodu a táto voda nebude môcť byť dovezená do čistiarne sa stane to, že dôjde k ohrozeniu zdravia a života, skonštatoval predseda ZMOS. Vyčíslil, že ohrozených by mohlo byť približne 1,5 milióna obyvateľov Slovenska.
Potrebu riadneho pripomienkového konania zdôraznila aj Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR. "Na nasledovnej schôdzi Národnej rady apelujeme na poslancov, aby tento zákon neschválili a myslíme si, že by mu mala predchádzať jasná diskusia za účasti odbornej verejnosti dotknutých subjektov. Aby sme mohli definovať jasné dosahy a riziká, ktoré z neho vyplývajú," doplnil výkonný riaditeľ AZZZ Daniel Širhal.
Ministerstvo: Vodárne odmietajú novelu pre vlastné zisky
Vodárenské spoločnosti odmietajú prijatie novely zákona o vodovodoch a kanalizáciách, pretože im vyhovuje dlhoročný stav, v rámci ktorého nemajú žiadne povinnosti okrem vyťahovania peňazí z firiem, reaguje ministerstvo životného prostredia.
"Investičný dlh vodárenských spoločností je niekoľko miliárd eur. Tieto vodárenské spoločnosti hospodáriace s peniazmi daňových poplatníkov namiesto toho, aby podporovali zmysluplné investície do obnovy vodárenskej infraštruktúry a znížili miliardový deficit, tak radšej vyťahovali peniaze na rôzne akože charitatívne činnosti. Tieto praktiky sme preto odmietli," uviedol šéf rezortu Tomáš Taraba (nominant SNS).
Zdôraznil, že verejný záujem musí mať prednosť pred obchodnými záujmami samotných právnických osôb, ktoré sú vlastníkmi verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie.
Zabránenie skrytej privatizácii
Rezort životného prostredia skonštatoval, že vodárenské spoločnosti v súčasnosti ochraňujú zaužívanú prax, v rámci ktorej neinvestujú do vodárenskej infraštruktúry, ale na rôzne svoje aktivity nesúvisiace s vodárenskou činnosťou.
Vodárenským spoločnostiam podľa MŽP prekáža, že novela zákona o vodovodoch a kanalizáciách vnáša do činností vodárenských spoločností poriadok a zabraňuje napríklad skrytej privatizácii.
K súčasnému stavu podľa MŽP výrazne dopomohla deravá legislatíva, na ktorú upozorňuje aj Najvyšší kontrolný úrad SR.
"Nová legislatíva nastavuje jasné pravidlá, ktoré nasmerujú financie na pôvodný účel, a to obnovovať a budovať kvalitnú vodárenskú infraštruktúru, ktorá bude dostupná a ekonomicky výhodnejšia ako pravidelné vyváženie odpadových vôd zo žúmp," uzavrel rezort životného prostredia.