Kontroverzný podnikateľ predložil Trumpovi plán na deportáciu miliónov migrantov. Zahŕňa tábory a súkromných agentov
Administratíva Donalda Trumpa čelí výzve, ako naplniť svoj ambiciózny plán masových deportácií. Do hry vstupujú súkromné bezpečnostné firmy, ktoré prichádzajú s kontroverzným návrhom na rýchle odstránenie miliónov migrantov.
Migranti boli jednou z nosných tém kampane amerického prezidenta Donalda Trumpa, pomocou ktorej sa napokon už druhýkrát dostal do Bieleho domu. 78-ročný Američan sľuboval svojim voličom najmä deportácie cudzincov, ktorí sú na pôde Spojených štátov nelegálne.
A hoci Imigračný a colný úrad USA už zvýšil svoje aktivity a ľudí dokonca kontroloval na ulici či v školách, na výraznejší posun sa stále čaká.
Ten by však podľa portálu Politico mohol prísť s prijatím návrhu skupiny prominentných vojenských dodávateľov. Tí Bielemu domu posunuli plán, ktorý počíta s deportáciou 500-tisíc migrantov mesačne.
Tábory, súkromná polícia aj letka
Centrálnou osobnosťou predloženého návrhu je podľa dokumentu, ktorý získalo Politico, Erik Prince, bývalý šéf notoricky známej bezpečnostnej firmy Blackwater. Zapojený je doňho aj Bill Mathews, bývalý prevádzkový riaditeľ Blackwateru.
Jeho cieľom je odstrániť z krajiny 12 miliónov nelegálnych migrantov do dvoch rokov. To by si vyžadovalo mesačne deportovať takmer pol milióna ľudí – čo je neporovnateľne viac, než zvládali americké úrady aj v najaktívnejších obdobiach.
Princeova skupina navrhuje vybudovať tábory na vojenských základniach, kde by boli migranti sústredení pred odsunom. Deportácie by zabezpečovalo sto súkromných lietadiel a operáciu by riadili najatí veteráni a bývalí agenti imigračných úradov. Návrh počíta aj s vytvorením „súkromnej polície“, ktorá by mala právomoci zatýkať podozrivých migrantov. Cenovka tohto plánu je 25 miliárd amerických dolárov.
Kontroverzný navrhovateľ
Meno Erika Princea je v amerických bezpečnostných kruhoch známe už desaťročia. Je zakladateľom Blackwateru, súkromnej vojenskej spoločnosti, ktorá pôsobila v Iraku a Afganistane a bola spájaná s viacerými kontroverziami vrátane masakra civilistov v Bagdade v roku 2007.
Firma sa neskôr premenovala, ale jej činnosť v oblasti vojenských služieb pre americkú vládu pokračovala.
Princeova rodina patrila k vplyvným podporovateľom Donalda Trumpa – jeho sestra Betsy DeVosová bola ministerkou školstva v prvej Trumpovej administratíve.
On sám sa pokúšal presadiť v rôznych podnikateľských projektoch spojených s národnou bezpečnosťou a imigráciou.
Bolo by to vôbec možné?
Princeov plán však naráža na zásadné problémy. Predovšetkým, masové deportácie v takomto rozsahu by si vyžadovali obrovské právne zmeny. Americké zákony garantujú migrantom určité právne procesy – napríklad právo na vypočutie pred imigračným sudcom.
Princeova skupina chce tento proces zrýchliť vytvorením tímov právnikov, ktorí by rozhodovali o deportáciách priamo v táboroch, čo však môže byť v rozpore s ústavnými právami.
Ďalším kontroverzným prvkom je návrh na vytvorenie systému finančných odmien pre miestnu políciu, ktorá by zadržiavala nelegálnych migrantov. Tento model pripomína praktiky niektorých autoritárskych režimov, kde sa zo sledovania a zatýkania stáva biznis.
Podľa bývalého šéfa imigračného úradu ICE Johna Sandwega by takéto opatrenia okamžite čelili súdnym žalobám. „Nevidím, ako by mohla vláda legalizovať súkromných imigračných dôstojníkov. Takéto rozhodnutie by okamžite čelilo súdnemu zákazu,“ povedal pre Politico.
Ďalšia otázka je logistická – aj keby bol plán právne možný, jeho realizácia by bola extrémne náročná. Kritické odhady hovoria, že by mohol stáť až 80 miliárd dolárov, pričom nie je jasné, či by deportácie vôbec bolo možné vykonávať v takom tempe. Niektoré krajiny, najmä v Latinskej Amerike, už v minulosti odmietli prijímať hromadné deportácie svojich občanov.
Hovorilo sa aj o kubánskej väznici
Nejde pritom o jediný kontroverzný návrh v súvislosti s deportáciou nelegálnych migrantov. Ako sme v minulosti informovali, Trump prišiel aj s plánom umiestniť cudzincov do väznice v kubánskom Guantáname.
„Pošleme ich do Guantánama,“ vyhlásil Trump v Bielom dome. „V Guantáname máme 30 000 postelí na zadržiavanie najhorších kriminálnych nelegálnych cudzincov, ktorí ohrozujú Američanov,“ dodal.
Spojené štáty využívajú základňu Guantánamo na väznenie osôb zadržaných v zahraničí počas tzv. vojny proti terorizmu. Nové centrum tam podľa plánovaného dekrétu pripravia ministerstvo obrany (Pentagón) a ministerstvo vnútornej bezpečnosti.
Kubánska väznica má pritom nelichotivú povesť. Niektorí kubánsky predstavitelia, ako napríklad prezident Miguel Díaz-Canel, hovoria, že USA ju využívajú na „mučenie a nelegálne zadržiavanie“.